energie

Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov bola v SR implementovaná zákonom č. 555/2005 Z. z. [1] o energetickej hospodárnosti budov s platnosťou od 1. 1. 2006 a účinnosťou od 1. 1. 2008. Zákon vymedzil podmienky a povinnosti pri procese hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a energetickej certifikácii. Povinnosťou projektanta podľa § 4 ods. 3 je zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktoré sú určené technickými normami. Minimálne požiadavky musí spĺňať aj budova významne obnovovaná, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Európsky parlament prijal v decembri 2008 smernicu o využití obnoviteľných zdrojov energie ako dôležitú súčasť zrevidovanej energetickej politiky a akčného plánu pre klimatické zmeny a energetickú efektívnosť (klimaticko-energetický balíček 2008). Touto smernicou sa určujú ciele pri stanovení podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na národnej úrovni vo všetkých členských štátoch. Významnú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov má stavebný sektor.

V súčasnosti sa vo všetkých členských krajinách Európskej únie stáva kľúčovým problémom diverzifikácia energetických zdrojov, a to nielen podľa jednotlivých typov energetických zdrojov, ale aj podľa oblastí ich geografického pôvodu. V rámci úsilia o posilnenie energetickej sebestačnosti kladú členské krajiny EÚ čoraz väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Do úvahy tak prichádza aj spracúvanie biologických „odpadov“, z ktorých možno anaeróbnou fermentáciou produkovať bioplyn ako zdroj čistej obnoviteľnej energie. 

Investície vo výške 1,5 milióna eur plánuje zrealizovať v tomto roku najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - firma  THERMO |SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Prinesie to zdvojnásobenie výrobných kapacít na cca 300-tisíc m2 slnečných kolektorov ročne. Investície pochádzajú z vlastných zdrojov, komerčných úverov a tretinu tvorí už priznaný nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie. Najväčšia suma, takmer 900-tisíc eur, je určená na modernizáciu lisov a nákup nových strojov a zariadení. Informoval o tom riaditeľ THERMO |SOLARU Ing. Milan Novák.

Význam zdrojov energie na báze obnoviteľných nosičov – biomasy – nespočíva len v tom, že by zásadne a rýchlo zmenili energetickú bilanciu krajiny. Dnes sú mimoriadne dôležité aj preto, že môžu spoľahlivo a dlhodobo plniť mnohé lokálne požiadavky.

Vláda SR vyčlenila 8 miliónov eur (241,01 milióna Sk) na podporu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie, a to v súvislosti s opatreniami na zmiernenie následkov hospodárskej krízy.

Nový rok priniesol do našich končín dosiaľ nevídané problémy so zásobovaním plynom a v ostrom svetle tak odkryl problémy, ktoré prináša (nielen) naša absolútna závislosť od importu energie z Ruska. Aké sú zmysluplné, systémové a reálne riešenia tejto situácie? Ako môže TZB so svojimi najnovšími technológiami a využitím obnoviteľných zdrojov energie prispieť k diverzifikácii zdrojov energie a k ich úspore? Odpovede na tieto zložité otázky hľadáme u odborníkov, ktorí majú k daným témam najbližšie.

Počas troch novembrových dní roku 2008 sa na exkurzii v Hornom Rakúsku stretli mladí ľudia so záujmom o ekológiu, tzv. advokáti klímy, ktorí v skupinách pracujú na projektoch s cieľom znížiť produkciu emisií CO2. Účasť zabezpečovalo šesť európskych krajín: Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko a Ukrajina.

Približne 4 milióny eur (120,5 milióna Sk) sú predpokladané investičné náklady na Bioenergetické centrum s využitím bioplynu ako alternatívneho paliva, ktorého výstavbu pripravuje v obci Valaliky v okrese Košice - okolie košická spoločnosť PSP.

V priebehu dvoch rokov má na nitrianskom sídlisku Chrenová vyrásť paroplynový cyklus. „Mestské zastupiteľstvo už schválilo odpredaj pozemku. Celý proces je v stavebnom konaní, momentálne sa pracuje na štúdii uskutočniteľnosti. Paroplynová elektráreň by mala byť dokončená v roku 2011, mesto však v tejto spoločnosti nebude spoločníkom, uviedol pre TASR nitriansky primátor Jozef Dvonč.

To ako sa dajú ekologicky a zároveň aj úsporne využívať v budovách také cenné zdroje, ako sú voda a energia, prezentuje priemysel od 10. do 14. marca 2009 vo Frankfurte nad Mohanom na ISH, najvýznamnejšom svetovom veľtrhu, ktorý sa špecializuje na svet kúpeľní, stavebnú techniku a zariadenie budov, energií, klimatizáciu a obnoviteľné zdroje energie.

Slovensko je chudobné na primárne energetické zdroje, a tak je odkázané na ich dovoz. Ten je v súčasnosti v rozsahu takmer 89 % a tvorí ho najmä dovoz z Ruska. Na úseku obnoviteľných zdrojov energie má najväčšiu perspektívu biomasa. Slovensko má takmer 40 % územia zalesneného, intenzívnejšie využívanie biomasy by preto malo prispieť k zníženiu závislosti od dovozu a zvýšeniu podielu využívania obnoviteľných zdrojov. Takto by sa zabezpečili potreby tepla a energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom – najmä pre väčšie zdroje tepla, ako sú teplárne, výhrevne, príp. okrskové kotolne.

Mesto Šaľa chce od roku 2010 prejsť na výrobu tepla z geotermálnej energie. Celkové náklady na zmeny v mestskej energetike sú vyčíslené na 4 315 209 eur (130 miliónov korún). Podľa harmonogramu prípravy a výstavby sa má skúšobná prevádzka začať už v tomto roku. Momentálne už prebiehajú prípravy na skúšobný vrt, ktorý chce mestská tepláreň uskutočniť v polovici tohto roka, v areáli bývalého kúpaliska v Šali. Voda z vrtu s predpokladanou teplotou 72 stupňov Celzia sa bude využívať na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody.

Pripojenie Vrútok na systém centrálneho zásobovania teplom Martinskej teplárenskej, a.s. si vyžiada takmer 1,2 milióna eur. Investície do projektu prinesú stabilitu cien tepla v martinskom regióne.

Nové spôsoby a možnosti riešenia komunálnej energetiky predstavili včera na tlačovej besede zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS) spolu s predstaviteľmi spoločností, ktoré ponúkajú a majú skúsenosti s využívaním alternatívnych zdrojov energie využiteľných najmä v tepelnom hospodárstve.