Ak existuje možnosť efektívne využívať všetky funkcie a zariadenia objektu, ku ktorej sa pridá aj energia „zdarma“, stáva sa bývanie ideálnym. S rastúcimi cenami energií budú v tomto smere dosiaľ investične náročné riešenia čoraz zaujímavejšie – budúceho užívateľa objektu už začínajú zaujímať nielen prvotné náklady, ale čoraz viac aj prevádzkové náklady, ktoré môžu významne ovplyvniť rentabilitu celého projektu.
Vodné toky patria už tradične k základným zdrojom energie. Na Slovensku boli vodné elektrárne (VE) a malé vodné elektrárne (MVE = VE s inštalovaným výkonom do 10 MW) jednými z prvých, ktoré vyrábali elektrickú energiu. Primárny, technicky využiteľný hydroenergetický potenciál (HEP), ktorý sa využíva vo VE a MVE, patrí medzi prírodné bohatstvo každej krajiny. HEP možno definovať ako súčet priemerných ročných výrob vo vybudovaných a technicky realizovateľných VE a MVE daného územia. Jeho využitie na výrobu elektrickej energie je však v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch sveta rozdielne. Ovplyvňujú ho najmä prírodné podmienky a stupeň hospodárskeho, technického a spoločenského rozvoja príslušnej krajiny. Vyspelé európske štáty dnes využívajú HEP svojich tokov na 65 až 95 %. Na Slovensku sa aj napriek výborným prírodným podmienkam HEP využíva asi len na 56 %.
Projekt využitia biomasy prostredníctvom kotla VESKO B v Revúcej je zaujímavý spôsobom realizácie, financovania a fungovania a navyše prináša úplne nový systém takýchto projektov na Slovensku. Vznikol a zrealizoval sa vďaka spolupráci dvoch silných partnerov – dodávateľa technológie, garanta prevádzky a paliva – energetickej skupiny Intech Slovakia, s. r. o., a prevádzkovateľa systému CZT v meste Revúca – spoločnosti Retes, s. r. o., člena skupiny Stefe SK, a. s. Výsledkom je úspech na výstave Racioenergia 2008 v podobe ocenenia za Najlepší projekt energetiky 2008.
V procese fotosyntézy sa na zemi ročne vyprodukuje biomasa s chemickou energiou vyššou ako 3 000 EJ, zatiaľ čo súčasná celosvetová spotreba energie sa odhaduje na 300 EJ. Reálne hodnotenie využiteľnosti biomasy však nezávisí ani tak od jej celkového potenciálu, ako od súčasných technických, ekonomických, environmentálnych a sociálnych možností hospodárneho využitia tohto obnoviteľného nosiča energie.
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú európskou, ale aj svetovou témou dňa. Nestali sa však tak trochu rukojemníkom a prostriedkom politických hier a súťažení? Aká je situácia na Slovensku? Ako podporuje naša vláda využívanie OZE a ako sa to premieta do reality? Skúsili sme sa spýtať, čo si o tom myslia ľudia z najrozličnejších oblastí profesijného života.
Vlastník, fyzická alebo právnická osoba má od prvého januára tohto roka zo zákona povinnosť zaobstarať si energetický certifikát. Podľa § 14 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na nové budovy a na vo významnej miere obnovované existujúce budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári. O význame tohto zákona, ako aj o jeho implementácii do praxe sme sa porozprávali s prof. Ing. Zuzanou Sternovou, PhD., z VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, spol. s r. o., ktorá spolupracovala na tvorbe zákona o energetickej hospodárnosti budov.
V rámci Európskej únie sa otázky smerovania energetiky jednotlivých štátov posudzujú neustále. Do roku 2020 sú pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stanovené konkrétne ciele. Európska únia vo svojej Bielej knihe z decembra 1995 vytýčila tri kľúčové ciele energetickej politiky: zvýšenie konkurencieschopnosti, dosiahnutie bezpečnosti v zásobovaní energiami a ochrana okolitého životného prostredia.
Vychádzajúc zo skúseností z ostatných rokov jedným z najvhodnejších riešení stabilizovania ceny tepla a zníženia produkcie škodlivých emisií CO2 je investovanie do nových ekologickejších technológií využívajúcich pevnú biomasu na energetické účely. Pevná biomasa je v podobe rastlín chemicky zakonzervovaná slnečná energia a je jedným z najuniverzálnejších a najrozšírenejších alternatívnych zdrojov energie na zemi. Získava sa ako odpad z poľnohospodárstva, lesníctva, drevospracujúceho a potravinárskeho priemyslu a z vypestovaných rýchlorastúcich energetických drevín. Pevné formy biomasy sa ako palivo využívajú priamo v kotlových systémoch na výrobu tepla na prípravu TV a ÚK alebo na prípravu pary na výrobu „zelenej“ elektrickej energie.
Šetrenie energií sa už aj na Slovensku stalo veľmi populárne. Žiada sa jedným dychom dodať – našťastie. Jednou z možností ako znížiť spotrebu energie je rozumne s ňou hospodáriť. A hoci by sa mohlo zdať, že úlohou správcovskej spoločnosti nie je riešiť, či jej klienti minú veľa alebo málo energie, opak je pravdou. Spokojný klient je predsa to najdôležitejšie, čo správcovská spoločnosť môže mať. A jedným zo spôsobov ako zabezpečiť spokojnosť klienta je osveta.
S cieľom racionalizovať výrobu a distribúciu tepla na dosiahnutie čo najnižších cien tepla pre konečných používateľov bola obec Turňa nad Bodvou určená za jednu z optimálnych lokalít na realizáciu stratégie orientovať sa pri výrobe tepla na spaľovanie biomasy (drevnej štiepky, odpadového dreva, slamy a pod.).
Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov.
Cena za energetickú certifikáciu (EC) budov sa bude stanovovať individuálne. Táto cena sa bude odvíjať od kategórie budovy a náročnosti výpočtu. Pre TASR to uviedol hovorca ministra výstavby a regionálneho rozvoja Miroslav Bátovský. Podľa odhadov Európskej komisie by sa cena EC rodinného domu mohla pohybovať okolo 150 EUR, doplnil Bátovský.
Nedávno schválila vláda očakávanú Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, z ktorej vyplýva, že záujemcovia o využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) budú od budúceho roka dostávať podporu na nákup slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré slúžia na vykurovanie a ohrev vody. Ročne plánuje štát poskytnúť na nákup zariadení 100 miliónov korún. Tri štvrtiny z celkových prostriedkov na nákup zariadení chce štát vynaložiť na podporu kolektorov a so zvyšnými 25 miliónmi korún môžu počítať záujemcovia o kotly na biomasu. Takáto masívna stimulácia domácností k využívaniu OZE bude mať určite veľký a pozitívny vplyv na vývoj stavebníctva i oblasť TZB.
Slovensko má historickú šancu zastaviť prehlbujúcu sa priepasť medzi ním a ostatnými štátmi Európskej únie (EU) vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Zahanbujúca pozícia na konci pelotónu európskych krajín, vo využívaní slnečnej energie, je aj v dôsledku neexistujúcej podpory štátu a vláda ju môže zmeniť na svojom zasadnutí, na ktoré je pripravený materiál počítajúci s dotáciou 100 miliónov Sk na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) - solárnej energie a biomasy. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.
