Dodรกvky plynu do domรกceho bodu na Slovensko prebiehajรบ stabilne.
Prvรฉ dni novรฉho roka sa cena elektriny pohybovala na รบrovni 125 eur za megawatthodinu.
Spoloฤnosลฅ Green Energy holding plรกnuje v okrese ล aฤพa vybudovaลฅ veternรฝย park s รดsmimiย veternรฝmiย elektrรกrลami.
Ktorรฉ zdroje tepla na bรกze obnoviteฤพnej energie moลพno pouลพiลฅ samostatne a pri ktorรฝch je potrebnรก ich kombinรกcia s inรฝmi primรกrnymi zdrojmi? Zรกkladnรฝm cieฤพom energetickej politiky Eurรณpskej รบnie je ochrana ลพivotnรฉho prostredia, a to, okrem inรฉho, prostrednรญctvom zniลพovania tvorby sklenรญkovรฝch plynov.
Bez aktรญvneho vyuลพรญvania daลพฤovรฝch a sivรฝch vรดd sa podฤพa odbornรญkov na recyklรกciu vรดd v budรบcnosti nezaobรญdeme. Vodaย je strategickรก surovina, preto by mala byลฅ sรบฤasลฅou dlhodobej vรญzie kaลพdej vlรกdy. Aktuรกlna situรกcia poukazuje na to, ลพe je nevyhnutnรฉ vykonaลฅ legislatรญvne zmeny ohฤพadom vyuลพรญvania daลพฤovรฝch a sivรฝch vรดd.
Slovensko je relatรญvne malรก krajina, no mรก veฤพkรฝ geotermรกlny potenciรกl.
Je moลพnรฉ porovnaลฅ kvalitu vnรบtornรฉho prostredia v rรกmci rรดznych metodรญk?
Argumentรกcia proti veternรฝm elektrรกrลam ฤasto spomรญna ruลกivรบย hluฤnosลฅ turbรญn. Podฤพa Slovenskej asociรกcie fotovoltickรฉho priemyslu a OZE ide oย najvรคฤลกรญ mรฝtus vย zelenej energetike.
Prรญsnejลกia norma predstavuje prรญleลพitosลฅ hovoriลฅ o novom prรญstupe k prรญprave projektov aj o lepลกej spoluprรกci jednotlivรฝch ลกpecialistov.
Akรฉ รบspory mรดลพe priniesลฅ zmena konceptu HVAC?
Pri vรฝbere materiรกlov na stavbu rodinnรฉho domu sa vo vรคฤลกine prรญpadov pozerรก len na technickรฉ vlastnosti, dรดleลพitรฝ je ale aj ich environmentรกlny dopad. Pripomenul ฤlen predstavenstva Slovenskej rady pre zelenรฉ budovy (SKGBC) Marek Kremeล na odbornom seminรกri โNรกvrh budov v energetickej triede A0 โ ฤasลฅ 4. Rodinnรฉ domyโ.
Sรบฤasnรก prax v stavebnรญctve naznaฤuje vyuลพitie a nespornรฉ vรฝhody informaฤnรฉho modelovania stavieb pri prรญprave novรฝch projektov. Kaลพdoroฤne zaznamenรกvame progres v oblasti, ktorรบ mnohรญ poznajรบ skรดr pod skratkou BIM (angl. Building Information Modeling).
Poลพiadavky na modernรฉ stavanie sa nekonฤia energetickou รบspornosลฅou, ale zahลลajรบ tieลพ strรกnku sociรกlnu a environmentรกlnu. Dรดleลพitรฉ je vลกetko to, ฤo mรก vplyv na uลพรญvateฤพa budovy i jeho okolia, preto sa starostlivo zvaลพujรบ pouลพitรฉ suroviny a rizikรก pri likvidรกcii stavby. Jednoduchรฝm spรดsobom, ako dokรกzaลฅ, ลพe stavba tieto modernรฉ ลกtandardy spฤบลa, je niektorรฝ z environmentรกlnych certifikรกtov.
Preฤo sa z klimatickej zmeny stala krรญza? Preฤo je dรดleลพitรฉ rozprรกvaลฅ sa o stupลoch? Preฤo vedci uลพ nepochybujรบ, ลพe otepฤพovanie planรฉty spรดsobuje ฤlovek? A ako to bude vyzeraลฅ v roku 2050? ฤo bude spรดsobovaลฅ rozpad ลกtรกtov a pohyb miliรณnov ฤพudรญ za vodou? Aj o tรฝchto otรกzkach pรญลกe klimatolรณg Jozef Pecho zo Slovenskรฉho hydrometeorologickรฉho รบstavu.
Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia plรกnuje v budรบcom roku zmeniลฅ zรกkon o posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Mohli by sa tak vytvoriลฅ podmienky na ฤerpanie dotรกcie na malรฉ veternรฉ elektrรกrne v rรกmci projektu Zelenรก domรกcnostiam.