ASB energie Strรกnka 5

energie

Ktorรฉ zdroje tepla na bรกze obnoviteฤพnej energie moลพno pouลพiลฅ samostatne a pri ktorรฝch je potrebnรก ich kombinรกcia s inรฝmi primรกrnymi zdrojmi? Zรกkladnรฝm cieฤพom energetickej politiky Eurรณpskej รบnie je ochrana ลพivotnรฉho prostredia, a to, okrem inรฉho, prostrednรญctvom zniลพovania tvorby sklenรญkovรฝch plynov.

Bez aktรญvneho vyuลพรญvania daลพฤovรฝch a sivรฝch vรดd sa podฤพa odbornรญkov na recyklรกciu vรดd v budรบcnosti nezaobรญdeme. Vodaย je strategickรก surovina, preto by mala byลฅ sรบฤasลฅou dlhodobej vรญzie kaลพdej vlรกdy. Aktuรกlna situรกcia poukazuje na to, ลพe je nevyhnutnรฉ vykonaลฅ legislatรญvne zmeny ohฤพadom vyuลพรญvania daลพฤovรฝch a sivรฝch vรดd.

Argumentรกcia proti veternรฝm elektrรกrลˆam ฤasto spomรญna ruลกivรบย hluฤnosลฅ turbรญn. Podฤพa Slovenskej asociรกcie fotovoltickรฉho priemyslu a OZE ide oย najvรคฤลกรญ mรฝtus vย zelenej energetike.

Pri vรฝbere materiรกlov na stavbu rodinnรฉho domu sa vo vรคฤลกine prรญpadov pozerรก len na technickรฉ vlastnosti, dรดleลพitรฝ je ale aj ich environmentรกlny dopad. Pripomenul ฤlen predstavenstva Slovenskej rady pre zelenรฉ budovy (SKGBC) Marek Kremeลˆ na odbornom seminรกri โ€žNรกvrh budov v energetickej triede A0 โ€“ ฤasลฅ 4. Rodinnรฉ domyโ€œ.

Sรบฤasnรก prax v stavebnรญctve naznaฤuje vyuลพitie a nespornรฉ vรฝhody informaฤnรฉho modelovania stavieb pri prรญprave novรฝch projektov. Kaลพdoroฤne zaznamenรกvame progres v oblasti, ktorรบ mnohรญ poznajรบ skรดr pod skratkou BIM (angl. Building Information Modeling).

Poลพiadavky na modernรฉ stavanie sa nekonฤia energetickou รบspornosลฅou, ale zahล•ลˆajรบ tieลพ strรกnku sociรกlnu a environmentรกlnu. Dรดleลพitรฉ je vลกetko to, ฤo mรก vplyv na uลพรญvateฤพa budovy i jeho okolia, preto sa starostlivo zvaลพujรบ pouลพitรฉ suroviny a rizikรก pri likvidรกcii stavby. Jednoduchรฝm spรดsobom, ako dokรกzaลฅ, ลพe stavba tieto modernรฉ ลกtandardy spฤบลˆa, je niektorรฝ z environmentรกlnych certifikรกtov.

Preฤo sa z klimatickej zmeny stala krรญza? Preฤo je dรดleลพitรฉ rozprรกvaลฅ sa o stupลˆoch? Preฤo vedci uลพ nepochybujรบ, ลพe otepฤพovanie planรฉty spรดsobuje ฤlovek? A ako to bude vyzeraลฅ v roku 2050? ฤŒo bude spรดsobovaลฅ rozpad ลกtรกtov a pohyb miliรณnov ฤพudรญ za vodou? Aj o tรฝchto otรกzkach pรญลกe klimatolรณg Jozef Pecho zo Slovenskรฉho hydrometeorologickรฉho รบstavu.

Najฤรญtanejลกie