energie

Aký bude jeho vplyv na implementáciu týchto služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky?

Následky maximalizácie ziskov a neúmernej snahy o zvyšovanie životného komfortu ako kréda a zmyslu ľudskej existencie budú nevypočítateľné a náhle. Ak nedokážeme regulovať svoj počet, apetít a rozlohu, ktorú okupujeme, príroda to spraví za nás pomocou hladu, erózie, biedy a chorôb. Vďaka nám každý deň v prírode vymierajú rôzne druhy rastlín, hmyzu či zvierat. Ak nezačneme žiť a bývať vedome (udržateľne), bude len otázkou času, kedy príde rad na nás.

Medzinárodná konferencia venovaná energetickej efektívnosti a znižovaniu energetickej náročnosti „enef 2018“ otvorí svoju už trinástu kapitolu v novembri 2018. Organizátori Asociácia energetických manažérov (ASENEM) a reklamná agentúra MEEN, v spolupráci s ďalšími organizáciami a odbornými partnermi pripravili pre tento ročník konferencie opäť zaujímavý program.

20. medzinárodná konferencia Tepelná ochrana budov 2019 s podtitulom Navrhovanie stavebných konštrukcií a budov sa bude konať 22. - 24. mája 2019 vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese v hoteli Patria.

V tejto sérii článkov sme sa dosiaľ venovali uhlíkovej, energetickej, vodnej a odpadovej stope súčasných domov, v ktorých sú potreby bývania pokryté globalizovaným systémom. Nie je to však tak dávno, čo boli potreby bývania pokryté takmer výlučne okolím domu. Ten bol postavený z materiálov zo svojho okolia, vykurovaný drevom z blízkeho lesa, hlad a smäd jeho obyvateľov zabezpečovala studňa a vlastná záhrada. V dnešnom článku preto porovnáme práve tieto dva rozdielne prístupy k uspokojovaniu ľudských potrieb.

ASENEM – Asociácia energetických manažérov spolu s vtedajšou energetickou agentúrou a v spolupráci s reklamnou agentúrou MEEN založili tradíciu napĺňania cieľov zefektívnenia využívania energie informovaním odbornej aj laickej verejnosti o energetickej efektívnosti a znižovaní energetickej náročnosti slovenskej ekonomiky prostredníctvom medzinárodnej konferencie „enef“.

Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Pre okoloidúcich nie je skupina 32 rodinných domov v švajčiarskom Muri ničím výnimočná. Kto sa však o tento projekt začne aspoň trošku zaujímať, skoro zistí, že 32 majiteľov tamojších rodinných domov ich vykuruje osobitým zdrojom energie – odpadovou vodou. Umožňuje to pár stovák metrov vzdialená čistiareň.

Príspevok je zameraný na analýzu ekonomickej efektívnosti využívania energie vetra v energetickom hospodárstve budov. Obnoviteľné zdroje energie sú síce lacné – z hľadiska získavania primárnej energie –, na druhej strane sú náročné na technické zabezpečenie svojho využívania. Druhým nedostatkom je nepredvídateľnosť (malá predvídateľnosť) ich pôsobenia. Nestabilita dodávok energie z obnoviteľných zdrojov môže byť veľkou prekážkou ich použitia, no aktívne „zdieľanie“ energie a jej produkcie môžu priniesť veľký efekt.

Civilizovaný človek dnes produkuje odpad takmer pri každej svojej činnosti. Ľudia v domoch prežijú pohodlne vďaka intenzifikovanému poľnohospodárstvu a enormnej energetickej sieti. Prvky, technológie a materiály pre domy, poľnohospodársku techniku či energetiku však pokrýva priemysel. Či už priamo, alebo nepriamo, bývanie v domoch a bytoch tak roztáča obrovskú špirálu produkcie odpadov. Koľko odpadu produkuje bývanie v súčasných domoch?

Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?

Žijeme v čase klimatických zmien, ktoré sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia (sucho, prívaly dažďových či snehových zrážok). Zároveň dochádza k značnej urbanizácii a iným záťažiam životného prostredia, ktoré tieto zmeny a ich dôsledky výrazne ovplyvňujú. Je jasné, a civilizovaný svet sa tým už niekoľko desiatok rokov zaoberá, že treba zmeniť prístup, okrem iného aj k hospodáreniu s vodou a energiou v oblasti ZTI. 

Svet, v ktorom domy vyrábajú celoročne toľko energie, že nielenže pokryjú svoju spotrebu, ale prebytkami lokálne pomáhajú aj okolitým budovám a elektrickú sieť používajú len ako záložný zdroj. Zároveň minimalizujú spotrebu pitnej vody a bez toho, aby znižovali bežný životný štandard, maximálne využívajú dažďovú vodu. Toto všetko bolo témou študentskej architektonickej súťaže Český ostrovný dom. Predstavujeme vám víťazný projekt, za ktorým stoja študenti Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Od 23. marca je v predaji nové číslo časopisu TZB Haustechnik č. 1/2018, ktorého ústrednou témou je trvalá udržateľnosť. Hovorí sa o nej čoraz viac, čo všetko však môže znamenať vo vzťahu k využívaniu zdrojov a technike prostredia?

Bratislavská teplárenská, a.s. (BAT) ako najväčší výrobca a distribútor tepla v hlavnom meste prevádzkuje dve oddelené sústavy centralizovaného zásobovania tepla (SCZT), ktoré dodávajú teplo v bratislavských mestských častiach: Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves, Dúbravka.