V 70-tych rokoch minulého storočia sa na opláštenie betónových skeletových konštrukcií administratívnych budov, škôl či zdravotných stredísk používali vo veľkej miere boletické panely. Toto azbestocementové dedičstvo nielenže predstavuje riziko ohrozenia zdravia, ale nezodpovedá ani súčasným požiadavkám teplenotechnických noriem. Výber vhodného spôsobu rekonštrukcie sa tak stáva nutnosťou.
Riešením nedostatku zelene vo veľkých mestách a s tým súvisiacich negatívnych efektov na životné prostredie a ľudí sa stali vegetačné strechy, o ktoré je zo strany slovenských investorov čoraz väčší záujem. V ostatnom období možno badať snahu architektov a projektantov preniesť toto riešenie aj na steny, a to nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Vegetačné fasády sa aj vďaka výrobcom ponúkajúcim dokonca systémové riešenia stávajú postupne realitou.
Zasklená fasáda nie je iba súčasným módnym trendom, ale zabezpečuje aj dokonalé osvetlenie pracovného priestoru. Sklo bolo, je a bude jedným z hlavných stavebných prvkov v architektúre, a to nielen vďaka svojim estetickým vlastnostiam, ako sú transparentnosť a čistota, ale aj vďaka svojej rôznorodosti, možnostiam spracovania a v neposlednom rade aj čoraz lepším izolačným vlastnostiam. S nárastom počtu zasklených plôch v moderných budovách vyvstáva otázka, ako správne navrhnúť zasklenie z hľadiska estetiky, osvetlenia, tepelných strát, bezpečnosti, akustiky, statiky a mnohých ďalších hľadísk.
Okná vždy patrili medzi najvýznamnejšie stavebné prvky. Ich vzhľad a funkciu formovala sama história; rôzne architektonické slohy v tvare a čase, kultúrne a regionálne vplyvy vyplývajúce z geografickej polohy stavieb… Nemožno vynechať ani spoločenské postavenie obyvateľov, ktorí sa cez okná dívajú na svet.
Stavebné lešenie patrí medzi najrozšírenejšie pomocné pracovné stavebné konštrukcie. Vďaka nemu možno realizovať práce vo výškach, prípadne sa dá využiť na iné stavebné účely. Dôležitý je správny výber, ako aj samotná montáž lešenia, ktorá má byť realizovaná tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov.
Pri realizácii moderných drevostavieb sa rovnako ako pri historických drevostavbách kladú najvyššie požiadavky na obvodový plášť budovy. Jednou z podmienok dlhodobej životnosti drevostavieb je dostatočná ochrana drevenej konštrukcie proti nadmernej vlhkosti a účinkom vody. S ochranou stavebného diela, respektíve jeho obvodového plášťa proti vlhkosti úzko súvisí okrem pôsobenia zrážok (dážď, sneh) a zabudovanej stavebnej vlhkosti aj problematika difúzie vodných pár a konvekcia – prenos vlhkosti prúdením.
Podstatný podiel na celkovom vzhľade fasád administratívnych budov má aj exteriérová tieniaca technika. Komerčné, administratívne alebo iné reprezentatívne budovy sú pevnou súčasťou podoby našich miest. Reprezentujú osoby, firmy, ale aj moderný život a životný štýl. Fasády takýchto objektov už nemajú spĺňať len estetickú funkciu, ale majú byť aj účinné.
Alumíniový kompozitný fasádny systém je ľahké opláštenie tvorené systémom modulárnych panelov (kaziet, profilov) rôznych foriem, vyhotovení, rozmerov a farebnej škály, upevnených na nosný rám (pomocnú konštrukciu), ktoré môže byť aplikované na akúkoľvek existujúcu stenu.
Neskĺznuť do omietkovej rutiny a zabezpečiť dlhú životnosť celej fasády aj na miestach, ktoré si vyžadujú extrémnu odolnosť. Túto požiadavku splnia kompozitné materiály, ktoré odolávajú bez zmeny farebnosti či tvaru dažďu, mrazom, striedaniu teploty, slnku i vetru.
Pôvodný architektonický návrh rodinného domu vo Višňovom nepočítal s kompozitnými materiálmi. Vo finále však tento materiál doslova zahviezdil, a hneď v dvojitej úlohe.
Vďaka svojej transparentnosti zbiera sklo úspechy nielen ako interiérový prvok, ale uplatňuje sa predovšetkým na fasádach verejných budov. Je to logické. Súčasná spoločnosť upúšťa od uzavretých priestorov a dáva prednosť vzdušnosti a komunikačnému prepojeniu medzi priestorom vnútri a priestorom vonku.
Jednou z možností, ako vytvoriť zavesenú odvetranú fasádu s esteticky pôsobiacim vzhľadom, dlhou životnosťou a prijateľnými obstarávacími nákladmi, je použitie cementotrieskových dosiek. Na to, aby správne plnili svoju funkciu, treba dodržať predpísané montážne postupy.
Keď v októbri roku 2005 vypukol na univerzite v britskom Southamptone požiar, budova, v ktorej sídlilo jedno z najvýznamnejších a svetovo uznávaných vedeckovýskumných centier pre výpočtovú techniku a elektroniku, utrpela škody na majetku v sume 50 miliónov libier. Nehovoriac o duchovnej ujme, ktorú predstavovali akademické záznamy. Napriek tomu sa v priebehu nasledujúcich troch rokov podarilo v spolupráci s architektonickým ateliérom Jestico + Whiles vybudovať nový objekt nanotechnologického výskumného centra Mountbatten, kde mohla univerzita obnoviť svoju renomovanú činnosť.
Prírodný kameň patrí medzi najstaršie stavebné materiály, ktorý sa pre svoje dobré vlastnosti používa dodnes. Medzi jeho výhodné vlastnosti patria najmä vysoká pevnosť, malá nasiakavosť, dobrá mrazuvzdornosť a trvanlivosť. Vyžaduje len minimálnu údržbu a dobre tlmí hluk. Nevýhodou prírodného kameňa je jeho veľká objemová hmotnosť, malá tepelnoizolačná schopnosť a ťažká opracovateľnosť.
Niektoré fasády slúžia len na svoj tradičný účel. Iné sa zase snažia upútať svojím výrazom či farebnosťou. A potom sú také, ktoré chcú presiahnuť ohraničenosť svojho pôdorysu. Aktívne komunikujú s okolím, ale zároveň vyjadrujú svoj obsah. Takáto fasáda s pridanou hodnotou je aj súčasťou novej administratívno-výrobnej haly Etis, ktorá sa nachádza na okrajovej časti Bratislavy – vo Vrakuni.
