fasáda

Jednou z možností, ako vytvoriť zavesenú odvetranú fasádu s esteticky pôsobiacim vzhľadom, dlhou životnosťou a prijateľnými obstarávacími nákladmi, je použitie cementotrieskových dosiek. Na to, aby správne plnili svoju funkciu, treba dodržať predpísané montážne postupy.

Keď v októbri roku 2005 vypukol na univerzite v britskom Southamptone požiar, budova, v ktorej sídlilo jedno z najvýznamnejších a svetovo uznávaných vedeckovýskumných centier pre výpočtovú techniku a elektroniku, utrpela škody na majetku v sume 50 miliónov libier. Nehovoriac o duchovnej ujme, ktorú predstavovali akademické záznamy. Napriek tomu sa v priebehu nasledujúcich troch rokov podarilo v spolupráci s architektonickým ateliérom Jestico + Whiles vybudovať nový objekt nanotechnologického výskumného centra Mountbatten, kde mohla univerzita obnoviť svoju renomovanú činnosť.

Prírodný kameň patrí medzi najstaršie stavebné materiály, ktorý sa pre svoje dobré vlastnosti používa dodnes. Medzi jeho výhodné vlastnosti patria najmä vysoká pevnosť, malá nasiakavosť, dobrá mrazuvzdornosť a trvanlivosť. Vyžaduje len minimálnu údržbu a dobre tlmí hluk. Nevýhodou prírodného kameňa je jeho veľká objemová hmotnosť, malá tepelnoizolačná schopnosť a ťažká opracovateľnosť.

Niektoré fasády slúžia len na svoj tradičný účel. Iné sa zase snažia upútať svojím výrazom či farebnosťou. A potom sú také, ktoré chcú presiahnuť ohraničenosť svojho pôdorysu. Aktívne komunikujú s okolím, ale zároveň vyjadrujú svoj obsah. Takáto fasáda s pridanou hodnotou je aj súčasťou novej administratívno-výrobnej haly Etis, ktorá sa nachádza na okrajovej časti Bratislavy – vo Vrakuni.

Reštrikcie týkajúce sa konkrétneho územia stavajú architektov pred nesmierne náročné úlohy. Obmedzené podmienky však nemusia znamenať potlačenie kreatívneho potenciálu tvorcov. Takýmto príkladom je aj rumunský ateliér ARHI GRUP, ktorý navrhol Centrum podnikania Rams v Bukurešti. Autori Bogdan Stoica a George Mihalache sa zaslúžili o nový príspevok do modernej rumunskej architektúry. Jeho výnimočnosť spočíva najmä v neschematickom prístupe k riešeniu fasády, ktorej nepravidelný tvar bol veľkou konštrukčnou výzvou.

Nepretržitá cirkulácia vzduchu, ktorá prebieha medzi zavesenou odvetranou fasádou a murivom, odvádza vlhkosť a chlad a vysušuje zvlhnuté murivo. Pri správnom návrhu a vyhotovení sa tieto fasády môžu pohybovať nezávisle od stavebného telesa, a tým vyrovnávať inak nepriaznivé účinky teplotných a objemových zmien. Treba však dodržať správny postup prác pri ich realizácii, lebo v opačnom prípade môže dôjsť k rôznym škodám na krytom murive.

"Pri plánovaní Am Seestern 24 šlo o revitalizáciu existujúcej výškovej budovy v exponovanej polohe. V úzkom súlade s projektantom bolo potrebné zohľadniť architektonické požiadavky a presadiť ich za dodržania hospodárnych rámcových údajov. Tak bola rôznorodou stavebnou technológiou zrealizovaná zavesená fasáda. Hrubá stavba úplne bez jadra bola v oblasti parapetov a podpier obložená prevetrávanou Alucobondovou fasádou so samostatnou spodnou konštrukciou. Jednotlivé podlažia mali špeciálnu konštrukciu na základe existujúcich okenných a fasádnych systémov Schüco. Geometria profilov bola prispôsobená želanej architektúre. Technické údaje o celkovej konštrukcii boli zosúladené so stavebno-fyzikálnymi požiadavkami. Zasklenie bolo realizované ako tepelne izolačné a tieniace. Po zhotovení mala fasáda, ktorá je v podstate charakterizovaná vyvinutou rámcovou optikou, veľmi pozitívne ohlasy.", hovorí Heinz-Dieter Schornstein zo spoločnosti Heinrich Schornstein GmbH, ktorá realizovala fasádu na budove. Článok prináša rozhovor s architektmi Holgerom Meyerom a Casparom Schmitz-Morkramerom, ktorí navrhli architektonické riešenie novej fasády, zhotovenej na základe aktuálnych konceptov úspory energie.

Moderný a ľahký dizajn, jednoduchosť montáže či vysoká variabilita systému – aj to sú vlastnosti, vďaka ktorým si ľahké fasády našli v súčasnej architektúre významné uplatnenie. Popri širokom využití v oblasti výstavby priemyselných, administratívnych a obchodných budov sa čoraz viac uplatňujú aj v bytovej architektúre či dokonca v architektúre rodinných domov. Viacero odborníkov sa však zhoduje v názore, že napriek vysokej úrovni technológií a kvality materiálov je stále čo zlepšovať. Viacero možností vidia najmä vo vyvíjaní energeticky efektívnych technológií aj v zlepšovaní recyklačných vlastností fasád.

Ochrana budov pred požiarmi predstavuje historicky mimoriadne sledovaný verejný záujem. Bez ohľadu na ekonomické prostredie by mali byť na prvom mieste investície do kvalitných materiálov, a tým aj do bezpečnosti. Svetovému predstaviteľovi vo výskume, vývoji a skúškach nehorľavých systémov opláštenia budov, spoločnosti Kingspan, sa podarilo vyvinúť a úspešne uplatniť nehorľavé sendvičové izolačné panely.  Tento patentovaný požiarny systém pod názvom FireSafe, vyhovel aj prísnym požiarnym skúškam a schváleniam spoločnosti FM Global a Certifikačnej komisie pre prevenciu strát (LPCB).

Úlohou povrchovej úpravy fasády je plniť najmä dve základné funkcie – esteticky a farebne dotvárať celkový vzhľad budovy a zároveň chrániť fasádu pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi (UV žiarením, mrazom, náporovým dažďom, exhalátmi a pod.), čím sa výrazne predĺži jej životnosť. Z tohto dôvodu je dôležitý nielen výber farebného odtieňa a vzájomnej kombinácie farieb, ale aj vhodného typu fasádnej náterovej látky. Pri voľbe správneho typu treba brať do úvahy charakteristické vlastnosti jednotlivých typov farieb, stav upravovanej fasády, najmä jej dostatočné vyzretie (karbonizáciu), vlhkosť, súdržnosť, stav izolácie, prítomnosť výkvetov solí, okolité životné prostredie a v prípade rekonštrukcie aj typ pôvodného náteru.

Fasáda je neoddeliteľnou súčasťou budovy. Klasické fasády, ktoré plnili funkciu len akéhosi povrchu budovy už dávno ustúpili do úzadia. Súčasnosť hovorí rečou moderných technológií, ktoré radia na prvé miesto energetickú úsporu budovy a udržateľný koncept. O problematike fasád – ich vlastnostiach, kvalite, ako aj budúcnosti ich ďalšieho vývoja – sme diskutovali s odborníkmi dlhodobo pracujúcimi v tejto oblasti.

Administratívny objekt Lakeside Park pri Kuchajde v Bratislave, ktorý sa dokončil v tomto roku, je budovou, ktorá sa môže popýšiť zaujímavou fasádou. Ide totiž o elementárnu fasádu. Jej montáž výrazne šetrí čas a nevyžaduje lešenie. Okrem toho sa pri tejto budove vyvíjali niektoré detaily fasády tak, aby architekti a projektanti dosiahli ľahký a elegantný vzhľad budovy. Šaty robia človeka, fasáda zas budovu – a fasáda na Lakeside Parku je šitá budove na mieru. Pozrime sa, ako.

Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú riešenia detailov obvodových plášťov sú fyzikálne a teplotné procesy. Všetky zložky obvodového plášťa musia byť zrealizované tak, aby zabránili vzniku tepelných mostov a zatekaniu vody do konštrukcie. To sa dá dosiahnuť iba vhodným konštrukčným riešením, výberom materiálov, elimináciou konštrukčných chýb a vytvorením správnej vnútornej klímy. Článok poukazuje na požiadavky, ktoré sa kladú na obvodové plášte výrobných priemyselných budov pri ich obnove v zmysle platných predpisov a noriem.

Fasádny systém je súčasťou komplexného obalového plášťa budovy. Primárnou funkciou zasklených fasád je presvetlenie interiéru budovy. Pri výbere tejto konštrukcie je dôležitý jej vzhľad, materiálové a profilové riešenie, tepelnoizolačné vlastnosti, spôsob kotvenia, údržba a funkčnosť (protipožiarne opatrenia). Základom pri rozhodovaní je teda aj správna voľba profilových systémov.

Vysokotlakové dekoratívne lamináty, známe aj pod skratkou HPL, definuje norma EN 438 ako dosky, ktoré sa vyrábajú na báze termosetických živíc a ktoré sú určené do exteriérových aj interiérových priestorov. Vďaka svojim vlastnostiam môžu veľkoformátové dosky slúžiť na oplášťovanie lodžií či fasád budov. V súčasnosti výrobcovia ponúkajú dekoratívne lamináty aj v bohatom výbere povrchových vyhotovení.