fasáda

Moderný a ľahký dizajn, jednoduchosť montáže či vysoká variabilita systému – aj to sú vlastnosti, vďaka ktorým si ľahké fasády našli v súčasnej architektúre významné uplatnenie. Popri širokom využití v oblasti výstavby priemyselných, administratívnych a obchodných budov sa čoraz viac uplatňujú aj v bytovej architektúre či dokonca v architektúre rodinných domov. Viacero odborníkov sa však zhoduje v názore, že napriek vysokej úrovni technológií a kvality materiálov je stále čo zlepšovať. Viacero možností vidia najmä vo vyvíjaní energeticky efektívnych technológií aj v zlepšovaní recyklačných vlastností fasád.

Ochrana budov pred požiarmi predstavuje historicky mimoriadne sledovaný verejný záujem. Bez ohľadu na ekonomické prostredie by mali byť na prvom mieste investície do kvalitných materiálov, a tým aj do bezpečnosti. Svetovému predstaviteľovi vo výskume, vývoji a skúškach nehorľavých systémov opláštenia budov, spoločnosti Kingspan, sa podarilo vyvinúť a úspešne uplatniť nehorľavé sendvičové izolačné panely.  Tento patentovaný požiarny systém pod názvom FireSafe, vyhovel aj prísnym požiarnym skúškam a schváleniam spoločnosti FM Global a Certifikačnej komisie pre prevenciu strát (LPCB).

Úlohou povrchovej úpravy fasády je plniť najmä dve základné funkcie – esteticky a farebne dotvárať celkový vzhľad budovy a zároveň chrániť fasádu pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi (UV žiarením, mrazom, náporovým dažďom, exhalátmi a pod.), čím sa výrazne predĺži jej životnosť. Z tohto dôvodu je dôležitý nielen výber farebného odtieňa a vzájomnej kombinácie farieb, ale aj vhodného typu fasádnej náterovej látky. Pri voľbe správneho typu treba brať do úvahy charakteristické vlastnosti jednotlivých typov farieb, stav upravovanej fasády, najmä jej dostatočné vyzretie (karbonizáciu), vlhkosť, súdržnosť, stav izolácie, prítomnosť výkvetov solí, okolité životné prostredie a v prípade rekonštrukcie aj typ pôvodného náteru.

Fasáda je neoddeliteľnou súčasťou budovy. Klasické fasády, ktoré plnili funkciu len akéhosi povrchu budovy už dávno ustúpili do úzadia. Súčasnosť hovorí rečou moderných technológií, ktoré radia na prvé miesto energetickú úsporu budovy a udržateľný koncept. O problematike fasád – ich vlastnostiach, kvalite, ako aj budúcnosti ich ďalšieho vývoja – sme diskutovali s odborníkmi dlhodobo pracujúcimi v tejto oblasti.

Administratívny objekt Lakeside Park pri Kuchajde v Bratislave, ktorý sa dokončil v tomto roku, je budovou, ktorá sa môže popýšiť zaujímavou fasádou. Ide totiž o elementárnu fasádu. Jej montáž výrazne šetrí čas a nevyžaduje lešenie. Okrem toho sa pri tejto budove vyvíjali niektoré detaily fasády tak, aby architekti a projektanti dosiahli ľahký a elegantný vzhľad budovy. Šaty robia človeka, fasáda zas budovu – a fasáda na Lakeside Parku je šitá budove na mieru. Pozrime sa, ako.

Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú riešenia detailov obvodových plášťov sú fyzikálne a teplotné procesy. Všetky zložky obvodového plášťa musia byť zrealizované tak, aby zabránili vzniku tepelných mostov a zatekaniu vody do konštrukcie. To sa dá dosiahnuť iba vhodným konštrukčným riešením, výberom materiálov, elimináciou konštrukčných chýb a vytvorením správnej vnútornej klímy. Článok poukazuje na požiadavky, ktoré sa kladú na obvodové plášte výrobných priemyselných budov pri ich obnove v zmysle platných predpisov a noriem.

Fasádny systém je súčasťou komplexného obalového plášťa budovy. Primárnou funkciou zasklených fasád je presvetlenie interiéru budovy. Pri výbere tejto konštrukcie je dôležitý jej vzhľad, materiálové a profilové riešenie, tepelnoizolačné vlastnosti, spôsob kotvenia, údržba a funkčnosť (protipožiarne opatrenia). Základom pri rozhodovaní je teda aj správna voľba profilových systémov.

Vysokotlakové dekoratívne lamináty, známe aj pod skratkou HPL, definuje norma EN 438 ako dosky, ktoré sa vyrábajú na báze termosetických živíc a ktoré sú určené do exteriérových aj interiérových priestorov. Vďaka svojim vlastnostiam môžu veľkoformátové dosky slúžiť na oplášťovanie lodžií či fasád budov. V súčasnosti výrobcovia ponúkajú dekoratívne lamináty aj v bohatom výbere povrchových vyhotovení.

Drevené fasády sa skladajú z drevených pohľadových prvkov a podkladových fólii. Výber vhodného fasádneho materiálu a systému konštrukcie závisí od funkcie drevenej fasády. Základnými požiadavkami fasády sú zamedzenie prieniku vody a vetra do ďalších vrstiev konštrukcie, pevnosť a odolnosť proti mechanickému poškodeniu, estetický vzhľad, prevetrávanie spodných vrstiev, ľahká údržba a dlhá životnosť. Okrem bežných požiadaviek však treba pri fasádnych systémoch posúdiť aj špecifické požiadavky, ktoré vyplývajú z miesta stavby, nadmorskej výšky, podnebia alebo osobitnej prevádzky budovy.

Použitie ohňovzdorných sendvičových fasádnych panelov sa stalo v posledných rokoch bežným riešením fasádnych systémov. Tento stavebný prvok je vhodný tak na realizáciu vonkajšieho opláštenia objektov, ako aj na vnútorné deliace konštrukcie, požiarne steny či stropy v priemyselnej, občianskej a komerčnej výstavbe.

Moderná architektúra vyjadruje symbiózu funkcie, estetiky, techniky a ekonómie. Obdobie striedania veku mechanickej výroby vekom informatiky, charakterizované nástupom a rozvojom mikroelektroniky, sa odráža aj v architektúre. Tá si čoraz viac vyžaduje interdisciplinárny prístup a integrované koncepcie. Cesta k ekonomicky efektívnej tepelnej ochrane budov vedie cez využívanie ekologicky čistých, obnoviteľných alternatívnych zdrojov energie. Jedným z nich je slnečné žiarenie, ktorého využitie vedie cez teóriu prirodzených fyzikálnych medzipriestorov. K najrozšírenejším praktickým aplikáciám fyzikálnej teórie medzipriestorov v súčasnom období patrí dvojitá transparentná fasáda ako jeden z variantov novej fasádnej techniky budov.

Pripadá nám samozrejmé, že sa statika nosných konštrukcií – najmä pri výškových budovách – bude riadiť výlučne technickými hľadiskami a jediné kritériá, ktoré sa okrem fyzikálnych zákonov berú do úvahy, sú požiadavky investora, technologické nároky a architektonické hľadiská. Na príklade výškovej budovy City Tower v Prahe v štvrti Pankrác, ktorá je so 109 metrami najvyššou budovou v Česku, si však môžeme ukázať, o čo je skutočnosť zložitejšia.

Koľko hláv, toľko názorov. Téma uplatnenia obvodových plášťov v architektúre určite nenechala chladných šiestich naslovovzatých odborníkov, ktorí sa s nami podelili o svoje odborné poznatky a postrehy. Názory na problematiku sa rôznia vzhľadom na odbornú špecializáciu respondentov, ale menovateľ ostáva spoločný – kvalita života, ktorá je súčinom estetických, technických, ekologických či ekonomických vlastností komponentov, vytvárajúcich náš každodenný priestor.

„Horizontálny rozmer sme dobyli – je tu pre nás, ale vertikálny rozmer je stále voľný.“ Aj takto možno parafrázovať priekopníka vertikálnych záhrad, francúzskeho botanika Patricka Blanca. Jeho tvorba je odpoveďou na výzvu nájsť nové, unikátne cesty ochrany kultúrneho prostredia v ére ohromujúcich možností ľudskej aktivity. Život modernej spoločnosti sa čoraz viac sústreďuje na mestá, takže sa postupne vytrácajú väzby človeka s prírodou. Novodobý fenomén vertikálneho sveta architektúry – hydroponické technológie „zelených“ fasád – sa stáva stále reálnejším smerovaním kvality bývania mestských obyvateľov v budúcnosti.

Špičková technológia sa stretáva s funkčnými a zrozumiteľnými dispozíciami, esteticky príťažlivé tvary s farebným akcentom sú podporené ušľachtilými materiálmi. A čo je na tomto mieste dôležité, na fasáde Bratislavskej vysokej školy práva sa použili systémy, ktoré charakterizujú dnešnú dobu a význam stavby. Túto vydarenú rekonštrukciu si všimla aj porota v súťaži Stavba roka 2007 a udelila jej Cenu primátora hlavného mesta SR Bratislavy.