fasádna omietka

Pri omietkach ako povrchovej vrstve nanesenej na steny (či už v exteriéri alebo v interiéri) a stropy sa často zdôrazňuje ich úloha pri estetickom stvárnení povrchu stavebného objektu. No omietky ako súčasť viacvrstvových konštrukcií musia spĺňať viacero požiadaviek aj z pohľadu stavebnej fyziky tak, aby bol celý systém funkčný a dosiahol požadovanú životnosť. K dispozícii sú už aj špeciálne omietkové zmesi, ktoré možno použiť na zlepšenie niektorej z vlastností obalovej konštrukcie, napríklad zvukovej alebo tepelnej ochrany.

Staronové metódy, odkazy našich predkov, môžu sklamať, ale aj dobre poslúžiť. Platí to i v prípade spevňovania omietok historických budov pomocou vápennej vody. Jedna vec sú totiž teoretické poznatky o metóde a možnostiach jej využitia a druhá jej uplatnenie v praxi. Do úvahy treba brať mnohé závažné okolnosti.

Medzi najčastejšie poruchy starších, historických a pamiatkovo chránených budov patria poruchy vonkajších i vnútorných omietok. Neoddeliteľnú súčasť každého správneho a komplexného sanačného riešenia tvoria sanačné omietky. Ide o špeciálne omietky, ktoré spĺňajú všetky dôležité požiadavky použitia na vlhký a soľami poškodený podklad.

Nápad omietnuť povrch svojho obydlia prepadol človeka pred dávnymi vekmi. Už v stredoveku sa vykonávali pomerne náročné úpravy povrchu, najmä z hľadiska farebnosti. Základnými požiadavkami na povrchovú úpravu však bola iba rovinnosť a vhodnosť na použitie dekoratívnych techník. Z pohľadu funkčnosti bola ako prvá vznesená požiadavka na obmedzenie rastu plesní a baktérií v prevádzkach so zvýšenou vlhkosťou – v pivovaroch a bitúnkoch. Až oveľa neskôr prišli požiadavky na špeciálne vlastnosti povrchových úprav, ako sú pomalé znečisťovanie, odbúravanie usadených nečistôt na povrchu, zamedzenie vzniku trhlín a veľa ďalších vlastností, ktoré musia tieto omietky spĺňať, aby zabezpečili funkčnosť a životnosť povrchu.

Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.

Sklených vlákien, z ktorých sa vyrábajú sklené výstužné mriežky, je veľa druhov. Okrem sklených vlákien sa môžu vyrábať z organických alebo anorganických vlákien, ktorých základom môžu byť rôzne východiskové suroviny. Sklené vlákna používané nielen v stavebníctve sa vyrábajú z typizovaných skiel. Od typu skla potom závisia fyzikálno-mechanické a chemické vlastnosti hotového výrobku, čo je dôležité zohľadniť pri výbere výrobku na konkrétne použitie.

Pojem „sanačná omietka“ vznikol v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Najmä v SRN sa v tom čase začínalo so skúšaním možností vývoja omietok chrániacich murivo pred účinkami solí a vlhkosti.

Pri vonkajších omietkach vystupujú do popredia dva okruhy problémov: odpadávanie omietky a vznik trhlín v omietke. Odpadávanie omietky je častou poruchou stavieb. Tomuto javu môžeme predísť správnym technologickým postupom a výberom vhodného materiálu.