geotechnické stavby

Najzávažnejším špecifikom inžinierskogeologického prieskumu pre výstavbu občianskych stavieb na svahoch je dôsledný prieskum ich stability. Rozbor ostatných zložiek možno pokladať za štandardnú úlohu prieskumu. Zakladaniu objektov na zosuvných územiach treba venovať osobitnú starostlivosť, pretože zosuvy pôdy spôsobujú ekonomické škody, ale najmä môžu ohrozovať životy ľudí. Skúsenosti z riešenia stabilitných problémov svahov vyvolávajú u našich inžinierov určitý „zosuvný komplex“. Prehnané obavy pred opätovným porušením stability zosuvného svahu spôsobil aj tlak inžinierskych geológov, ktorí sa často snažia vyhnúť zosuvom pri akejkoľvek novej výstavbe. Je však tento strach z ďalšej výstavby na zosuvoch opodstatnený?

V súčasnosti prevláda tak u investorov, ako aj u dodávateľov stavieb snaha o zrýchlenie a zefektívnenie procesu výstavby. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je použitie takých materiálov a technologických postupov, ktoré to svojimi špecifikami umožňujú. V príspevku je opísaný experiment, pomocou ktorého sa navrhla a odskúšala receptúra nového druhu betónu. Ide o čerstvý betón, ktorý sa za pomoci invenčného spôsobu spracovania používa na výrobu základových konštrukcií, tzv. Foundation Flow Concrete (FFC).

Cieľom článku je v stručnosti oboznámiť odbornú verejnosť s praktickými skúsenosťami pri projektovaní a výstavbe gabionových konštrukcií oporných múrov, zárubných múrov, sanácií zosuvov, riešení protipovodňových úprav tokov a hradení bystrín drôteno-kamenným gabionovým systémom. Okrem uvedených možností možno gabionový systém navrhnúť pri výstavbe umelo vytváraných architektonicko-estetických terás, protihlukových stien, ale aj ako protierozívne opatrenie.

Po vyrazení prvých tristo metrov zo štvorkilometrovej štôlne Elisabeth k významnému ložisku mastenca, nasadia pracovníci Skanska do ďalšej etapy prác koľajovú mechanizáciu. Štôlňa, ktorá bude hotová do dvoch rokov, si spolu s technickým vybavením, prípravou ložiska na ťažbu, vybudovaním únikového východu a  podzemným prieskumom, vyžiada investíciu približne 500 mil. Sk. Investorom je spoločnosť VSK Mining z Košíc.  V novej modernej bani, ktorá by mala začať ťažiť o tri roky, nájde zamestnanie niekoľko desiatok ľudí.

Základy sa musia renovovať veľmi dôsledne a kvalitne, pretože v opačnom prípade sa môže následným sadaním poškodiť až ohroziť celá budova. Pri návrhu realizácie podchytávania základov treba zohľadniť nielen priestor na podchytávajúce konštrukcie a pracovný, resp. manipulačný priestor na realizáciu, ale aj miesto na vrúbenie či zosvahovanie výkopu pracovnej jamy. Pri odkopávaní základovej konštrukcie sa treba uistiť, či je jej stav natoľko dobrý, že sa odkopaním nespôsobí jej deštrukcia. Tento problém je aktuálny najmä pri historických budovách, ktorých základy nemuseli byť vždy dostatočne kvalitné (napokon s jednostranným alebo obojstranným odkrytím sa nikdy nepočítalo), prípadne ich stavebný materiál poškodila korózia, stlačenie alebo je rozrušený koreňmi stromov či kríkov.

Podchytávanie základov ako preventívny alebo sanačný zásah do jestvujúcich stavieb spadá do oblasti geotechniky a môže sa vykonať rôznymi technológiami. Účelom článku nie je dať vyčerpávajúci prehľad o jednotlivých technológiách, ale predstaviť jednu z nich v jej rôznych podobách a taktiež poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré autori tohto článku považujú za dôležité v procese, na začiatku ktorého je zámer investora a na konci stabilizovaná stavba.

Sadanie budov, trhliny na fasádach objektov alebo zasypaná či zatopená stavebná jama, to sú len príklady porúch, ktoré môže spôsobiť zanedbanie alebo neuskutočnenie inžiniersko-geologického prieskumu. Nejeden projektant alebo realizátor sa stretol s prístupom nezmyselného šetrenia nákladov práve tam, kde cena za odstránenie porúch často prekračuje cenu za vykonanie prieskumu. Čo je vlastne úlohou inžiniersko-geologického prieskumu?

Nestabilné steny výkopov a zárezov môžu zapríčiniť porušenie podzemných častí stavebných konštrukcií a spôsobiť vážne zranenia, a dokonca smrť ľudí. Pri návrhu zabezpečenia výkopov treba zohľadňovať vlastnosti zemín a ich zmeny vyvolané vodou alebo seizmickými účinkami. Nemožno zanedbávať ani nepriaznivé účinky ťažkých dopravných prostriedkov a stavebných mechanizmov v blízkosti výkopov.

Každý inžinierskogeologický prieskum sa vykonáva podľa projektu prieskumu zostaveného tak, aby bol efektívny a zabezpečoval všetky potrebné informácie o skúmanom prostredí. Výsledky prieskumu sú spracované v záverečnej správe. Použité prostriedky závisia od etapy prieskumu. Na splnenie tejto úlohy sa používajú nasledujúce metódy.

Problematikou vzájomného vzťahu prírodného prostredia a inžinierskych diel, ktoré sú doň umiestnené, sa zaoberá geológia. Základným podkladom na spracovanie územno-plánovacej dokumentácie sú inžinierskogeologické mapy, ktoré podrobnejšie znázorňujú štruktúru geologického prostredia záujmového územia. Inžinierskogeologická mapa je špecializovaným typom geologickej mapy. Zvyčajne je doplnená je inžinierskogeologickými rezmi a sprievodnou správou.

Výstavba nových a obnova, resp. opravy existujúcich podzemných vedení patria medzi „nekonečné“ úlohy stavebníctva. Keďže sú väčšinou umiestnené pod mestskými komunikáciami, je ich realizácia alebo obnova „tradičnými“ výkopovými metódami stále komplikovanejši. V poslednom období nastal v zahraničí prudký rozvoj používania bezvýkopových metód výstavby a obnovy podzemných vedení, pri ktorých dochádza len k minimálnemu narušeniu životného prostredia na povrchu a tým aj dopravy. Jednou z metód bezvýkopových metód je hydraulické pretláčanie, pri ktorom sa potrubie do zemného masívu zatláča hydraulickými lismi a zemina v jeho čele sa pod ochranou rezného štítu ručne alebo strojovo rozpája, nakladá a dopravuje na povrch.