historické stavby

Meštiansky dom na Hlavnej ulici v Prešove, ktorý pochádza zo 16. storočia, počas svojej existencie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Za jeho najaktuálnejšou podobou stojí architekt Václav Kohlmayer, ktorý je aj jeho vlastníkom.

Nie každá historická pamiatka ľahne na Slovensku prachom zabudnutia a nie každá komplexná obnova historického objektu musí byť premárnenou príležitosťou. Platí to aj o zámku v Haliči, ktorý má za sebou prvé mesiace plnej prevádzky a pred sebou náročnú úlohu vrátiť investíciu.

Upraviť miesto v dome bývalého kláštora zo 17. storočia na moderný obytný priestor so všetkým, čo k nemu patrí, si vyžaduje nielen veľa energie, schopností a času, ale aj vkus, fantáziu a cit pre zladenie histórie so súčasnosťou. Štúdiu ti architekti sa podarilo atmosféru ešte umocniť modernými prvkami a nevšedným poňatím, ktoré je moderné a svieže. Napriek tomu je tu genius loci stále veľmi intenzívny. 

Premena funkcie je napínavou aj náročnou úlohou. Architekt sa musí vyrovnať s odlišnou dispozíciou či mierkou a správne prepojiť nové s pôvodným.

Nízky záujem verejnosti a nedostatok financií – to sú dva základné momenty, ktoré brzdia komplexnejšiu a rozsiahlejšiu obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku. Napriek tomu existujú postupy a úsilie ľudí, ktorí sa snažia o zachovanie výrazných stôp našej minulosti.

Pamiatka je živá najmä vtedy, keď sa ľudia na ňu chodia pozerať. Možno táto veta zjednodušuje celý zložitý komplex ochrany a obnovy pamiatok, ale vystihuje podstatu odkazu histórie. Navyše, ak táto história nie je príťažlivá, tak jej nepomôže ani zápis do klenotnice UNESCO. Poďme sa teda do terénu pozrieť na niekoľko príkladov aktuálnej záchrany pamiatok prvej kategórie.

Opustenú a chátrajúcu budovu Mlynice a Sila už čoskoro pretvoria na multifunkčné centrum. Na opustenom brownfielde zo 60. rokov minulého storočia, nachádzajúcom sa medzi Rožňavskou a Vajnorskou ulicou, chce spoločnosť ise, s. r. o., vybudovať multifunkčné centrum Mlynica, ktoré bude dýchať atmosférou veľkomesta. Výsledkom by mala byť budova s originálnym charakterom, ktorá rešpektuje a využíva maximum pôvodných konštrukcií. V hornej časti objektu by sa mali vystavať loftové byty.

Tento rok oslavuje kaštieľ v Kunerade storočnicu. Ako lovecký zámoček ho dal v roku 1916 postaviť gróf Balestrém, mal slúžiť vtedajším cisárom Nemecka a Rakúska, ale veľa cisárskej slávy si neužil. V grófskom rodinnom sídle sa počas 2. svetovej vojny usídlila 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika a v septembri 1944 nemecké vojská zámoček vypálili.

Najdôležitejším a najnáročnejším stavebným objektom v rámci stavby Nosného systému MHD v Bratislave bola rekonštrukcia Starého mosta cez Dunaj. Starý most, pôvodne Most Františka Jozefa, bol postavený v roku 1890 ako prvý pevný most v Bratislave. Po súčasnej rekonštrukcii prevádza cez Dunaj obojsmernú dvojkoľajnú trať určenú pre električku a tram-train.

Forma sleduje funkciu. Leitmotív významnej medzivojnovej avantgardy – funkcionalizmu – bol jasný. Čo sa však stane, ked sa účel stratí? Zväčša je to poriadny problém. Do jeho rozpletania vstupuje viacero záujmov i názorov. Slovensko nie je výnimkou.

Kde hľadať inšpiráciu pre budúcu tvár bývalej priemyselnej pamiatky? Ideálne v meste, ktoré má s citlivým zušľachťovaním opustených budov najbohatšie skúsenosti. V New Yorku. Developeri sa k priemyselnému dedičstvu Bratislavy správajú prinajmenšom macošsky. O to prekvapujúcejšie je, ak sa malý lokálny developer rozhodne pre osvietený a vo svete bežný prístup.

Svetový ateliér premení bývalú elektráreň v Moskve na moderné centrum s úplne odlišným druhom energie. Revitalizácia brownfieldov je horúcou témou všetkých veľkých miest, ktorých rozvoj pohltil bývalé priemyselné periférie.