historické stavby

Bývalá mestská mazutová elektráreň je národná kultúrna pamiatka patriaca Západoslovenskej energetike, a.s. (ZSE), ktorá sa ju v roku 2009 rozhodla revitalizovať pre širšie spoločenské využitie s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj vedecko-technického poznávania detí a mládeže. Víťazný projekt študentskej architektonickej súťaže vypísanej v roku 2008 od autorov Michal Ganobjak a Vladimír Hain pod vedením Doc. Ing. Evy Kráľovej, PhD. z Fakulty architektúry STU v Bratislave získal okrem šance na realizáciu aj široké medzinárodné uznanie na výstavách v zahraničí. Projekt realizoval tím architektonického štúdia ADOM. M Studio (Ing. arch. Martin Paško a Ing. arch. Zuzana Zacharová).

Viničná usadlosť zvaná Sklenářka, postavená v polovici 17. storočia uprostred viničných svahov, je po veľkej rekonštrukcii a už dávno nie je určená pre tých, čo vedia obsluhovať vinný lis. Stavba patrí Zoologickej záhrade mesta Praha. Táto štátom chránená pamiatka bola vo veľmi zlom stave a preto bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Proces obnovy v sebe zahŕňal nielen citlivé zásahy do historickej podoby, ale zároveň musel naprávať aj škody po nepodarenej rekonštrukcii v roku 1989 až 1990.

Medzi povojnovou funkcionalistickou architektúrou vyniká budova tzv. Poštového paláca na dnešnom Námestí slobody v Bratislave. Vo výstavbe v dekáde 1940 – 1950 je jednoznačnou dominantou, ktorej príbeh je mimoriadne zaujímavý.

Rozhodnúť sa pre ikonu 30. rokov 20. storočia bolo veľmi ťažké. Voľba nakoniec padla na „Manderlák“ v Bratislave – najvyššiu budovu vo vtedajšom Československu.

Vyššia kvalita bývania a vysoká energetická efektívnosť pripravovaného projektu Zelené átrium v Trnave boli od počiatku hlavným zámerom projekčného tímu. Nástrojom na jeho dosiahnutie sa stali pasívny štandard budovy na základe energetickej optimalizácie výpočtovým programom PHPP a environmentálne hodnotenie schémou LEED. Výsledkom je projekt výnimočný nielen v slovenských podmienkach.

To, čo sa v Bratislave pohybuje na úrovni utópie, je v susednej metropole – vo Viedni – takmer bežnou záležitosťou. Reč je o premene starej priemyselnej fabriky na kultúrne centrum, prípadne byty. Konkrétne: pretvorenie starej pekárne Ankerbrot na kultúrne a obytné Loft City v desiatom viedenskom okrese.

Príbeh bratislavského hotela Carlton, opradený mnohými historkami a spojený s mnohými slávnymi menami, sa stal dôležitou súčasťou bratislavskej histórie. Jeho vznik a architektúra sú súčasťou týchto legiend, rovnako aj osobnosť jeho autora, architekta Milana Michala Harminca.

Striedmosť a kultivovanosť slovenskej architektúry socialistického realizmu dokumentuje aj obytný dom na Hollého ulici v centre Bratislavy. To, že nebol celkom v súlade s oficiálnymi tézami, potvrdzuje aj opatrná dobová kritika diela.

Dlhé obdobie úvah o výstavbe nového fakultného zariadenia v lokalitách od Mlynskej doliny až po Kramáre bolo ukončené rozhodnutím o dostavbe existujúcich Anatomických ústavov (K. Šilinger, 1924) na Sasinkovej ulici v Bratislave.

Ing. arch. Vladimír Vršanský sa so svojím Ateliérom obchodu a cestovného ruchu už niekoľko desiatok rokov pohybuje v bratislavskom Starom meste a má na konte viacero projektov rekonštrukcií historických stavieb.

Pamiatkari a stavebný sektor. Máloktoré profesijné oblasti sú si také vzdialené, a pritom navzájom také potrebné ako tieto dve. Stavebný sektor je pre pamiatkarov synonymom ziskom zaslepených brutálnych ničiteľov bohatstva, ktoré nám zanechali naši predkovia a naopak, pamiatkari sú v očiach stavebných podnikateľov zas skostnatení byrokrati, ktorí o projektoch rozhodujú od zeleného stola bez štipky praxe, navyše v rozpore s technickými normami a predpismi.

Najprv sa zdalo, že ide o bežný meštiansky dom, akých je v Levoči veľa. Pri klasickom otĺkaní omietok sa objavili fragmenty neskorobarokových malieb, akých niet ani v meste, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Z meštianskeho domu sa zrazu stal unikát aj v prostredí ďalších historických skvostov.

Mezonetový byt Archway Studios je príkladom ako využiť existujúcu infraštruktúru. Londýn je popretkávaný sieťou železničných tratí, ktoré boli vybudované v 19. storočí. Na okraji tejto siete vznikla nie veľmi atraktívna zóna, ktorú sa mesto rozhodlo revitalizovať.

Východoslovenské železiarne, dnešné USS, sa podarilo postaviť až na „druhý pokus“. Prvým bola výstavba hutného kombinátu HUKO od roku 1950, ktorá sa po krátkom čase skončila fiaskom. Ostalo po nej nedostavané nové mesto hutníkov Šaca pri Košiciach – ideálne socialistické mesto.

Medzi bratislavskými stavbami z obdobia tzv. sorely, t. j. socialistického realizmu, sa vyníma dielo architekta Miloša Chorváta na Búdkovej ceste v Bratislave – Stredisko mladých mičurincov (dnes Iuventa). Pochádza z roku 1955 a bolo súčasťou Domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, vtedy sídliaceho v Grassalkovičovom paláci.