Staronové metódy, odkazy našich predkov, môžu sklamať, ale aj dobre poslúžiť. Platí to i v prípade spevňovania omietok historických budov pomocou vápennej vody. Jedna vec sú totiž teoretické poznatky o metóde a možnostiach jej využitia a druhá jej uplatnenie v praxi. Do úvahy treba brať mnohé závažné okolnosti.
Previazanosť českej a slovenskej architektúry má hlboké korene a dlhú tradíciu. Pôsobenie Dušana Jurkoviča či Juraja Tvarožka na Morave alebo v Prahe, odchod slovenských študentov na pražské a brnianske školy v priebehu celého 20. storočia, pomoc českých architektov pri rozvoji architektonického školstva na Slovensku, ako aj pri formovaní tzv. socialistickej projekcie po roku 1948 – to sú zaujímavé kapitoly tejto vzájomnej spolupráce. Patrí sem aj príchod silnej skupiny mladých českých architektov po 1. svetovej vojne na Slovensko, z ktorej za všetkých spomeňme Klementa Šilingera, Jozefa Mareka, Alojza Balána, Juraja Grossmanna, Vojtecha Šebora a Jindřicha Merganca.
Obnova historických objektov alebo území je citlivou záležitosťou práve z toho dôvodu, že pri nej dochádza k stretnutiu dvoch rozličných hodnôt – pôvodných a tých, ktoré prináša nový tvorca, architekt alebo reštaurátor. Zachovať objekt v jeho originálnej podobe alebo doň vniesť nový prvok, ktorý bude ako jedna časť mozaiky vypovedať o súčasnosti? A ak dáme priestor novotvaru, aký prístup zvolíme, aby sme nepotlačili pôvodné hodnoty? Nasledujúca anketa prináša rozličné pohľady zainteresovaných, ktorí však majú spoločný cieľ – nabádať k úcte voči historickému kontextu architektonických diel a urbanistických zón.
Čo myslíte, čo je pre dnešné stavebníctvo väčšia výzva? Budovať na zelenej lúke, či revitalizovať opustené fabriky, budovy a pozemky, ktorých poloha sa stáva z roka na rok lukratívnejšia?
Stavebný rozvoj našich miest z posledných rokov má napriek hrozbám finančnej krízy tendenciu stáleho, aj keď nižšieho rastu. Množstvo zámerov a projektov sa plánuje práve v mestských centrách, ktoré majú zvyčajne hodnotný historicko-urbanistický koncept, alebo nevšedné architektonické pamiatky. Ich ráz a pôsobenie v obraze mesta často ohrozujú nové investičné zámery, pretože nerešpektujú pôvodné hodnoty územia. O význame a problémoch ochrany dedičstva historickej architektúry sme sa rozprávali s tromi odborníkmi, dlhodobo pôsobiacimi v tejto oblasti.
Prof. R. Benson zo Spojených štátov sa pri svojej návšteve Bratislavy v roku 1992 zastavil na námestí SNP pred kostolom reformovanej cirkvi a povedal mi: „To je architektúra chicagskej školy. To je Richardson.“ Nebol to Henry H. Richardson, bol to bratislavský architekt Franz Wimmer.
Na jeseň minulého roku sa skolaudovala novostavba na nádvorí zámku vo Veľkých Opatoviciach z dielne ateliéru Zdeňka Fránka. Výstavba objektu, v súčasnosti s funkciou Národného kartografického centra, sa predĺžila skoro na dvadsať rokov, prvá fáza začala na prelome rokov 1989 a 1990.
Žigmund Vavrín-Wertheimer patrí k dosiaľ neprebádaným architektom svojho obdobia. Charakterizuje ho predovšetkým Mestský dom v Čadci, ktorý mal na svoje obdobie objemný koncept. Architekt projektoval v Žiline vyše 25 rokov, jeho tvorba by si preto určite zaslúžila podrobnejšie zmapovanie a dôkladnejšiu pozornosť.
V slovenskej architektúre ešte stále nachádzame mená, ktoré doterajšie dejiny a historici neobjavili, ignorovali či zabudli. Najmä v období po vojne, keď funkcionalistická slovenská architektúra bola tabuizovaná ako tzv. „buržoázna architektúra“, mnoho pozoruhodných autorov upadlo do zabudnutia. Ostali však ich diela, ktoré ponúkajú možnosť skúmať a hodnotiť aj týchto „zabudnutých“. Jedným z nich je architekt Adolf Drexler (1905 – 1955).
Po najvýznamnejších príkladoch medzivojnovej a povojnovej slovenskej architektúry minulého storočia sa rubrika Nadčasová architektúra bude v tomto roku venovať „nepoznanej architektúre“. Teda takej architektúre, ktorú „nepoznaní“ slovenskí architekti s úspechom realizovali po celom svete. Prvým je Ladislav Hudec – architekt, ktorý sa narodil v Banskej Bystrici, vyštudoval na Technike v Budapešti, ako dôstojník rakúsko-uhorskej c. k. armády padol v 1. svetovej vojne do ruského zajatia, dostal sa na Sibír, odkiaľ sa mu spolu s bratom Gejzom podarilo v roku 1916 ujsť do Číny.
Meno architekta Siegfrieda Theissa je spojené predovšetkým s viedenskou medzivojnovou architektúrou, v rámci ktorej navrhol a zrealizoval mnohé projekty obytných budov, škôl, hospicov a kostolov. Svojou kvalitou a originálnym prístupom k architektúre patril tento bratislavský rodák spolu s kolegom Hansom Jakschom dokonca medzi vedúce osobnosti tzv. viedenskej moderny. Theiss však aj na Slovensku zanechal pomerne rozsiahle a zaujímavé architektonické dielo. Patrí sem aj evanjelický kostol v Bratislave-Prievoze z roku 1924.
Zaujímavá osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia – Leopold Czihal sa začiatkom 30. rokov minulého storočia zúčastnil na medzinárodnej súťaži na Justičný palác v Teheráne, v ktorej získal 1. cenu. Následne odcestoval autom s manželkou do Perzie. Po takmer mesačnej ceste, na ktorej prešiel skoro 3 000 km, v Teheráne vyprojektoval a aj realizoval túto významnú stavbu. Priniesla mu úspech, a tak sa stal architektom česko-slovenskej škodovky, pre ktorú potom navrhoval priemyselné a občianske stavby na celom území dnešného Iránu.
Keď sa vlani v obnovenej reštaurácii Bystrica na pylóne Nového mosta konala Clubovka Táni Kollárovej, hlavnou postavou večera bol doc. Ladislav Kušnír a hlavnou témou Most SNP (jeho pôvodný názov). Pripomenuli sme si históriu mosta i jeho autorov – prof. Jozefa Lacka, Ivana Slameňa a prof. Arpáda Tesára a jeho kolektív. Práve prof. Jozef Lacko by sa v tomto roku dožil 90 rokov, a tak nech je aj náš text pripomenutím tejto významnej osobnosti slovenskej povojnovej architektúry.
Prijatím dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972 na úrovni UNESCO vyvrcholilo dlhoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty. Prvé tri slovenské lokality – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec pri Ružomberku – boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO roku 1993. Roku 2000 sa k nim pripojilo historické jadro mesta Bardejov. Aký je však praktický význam tohto zápisu pre dané lokality?
V roku 1970 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili lyžiarske majstrovstvá sveta v klasických severských disciplínach. Boli dôvodom na to, aby sa vybudovalo viacero zariadení, ako napr. obnova zubačky z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso s novými stanicami, hotely Patria a Panoráma, Park-hotel, hotel Bellevue, budovy Čedoku a Horskej služby, obchodný dom atď. K dominujúcim objektom však patrili skokanské mostíky a hotel FIS na Štrbskom Plese, ktoré vytvorili základné prvky nového lyžiarskeho areálu, ktorý sa v tom čase stal pýchou Slovenska.
