hotely a reštaurácie

Funkcia hotelov je jasná. Ich hostia si väčšinou potrpia najmä na pohodlie vo svojich izbách. Tým väčšinou niet čo vytknúť; preto ich ani nehodnotíme. Naopak, ľudia, ktorí v danom meste žijú, ich zvnútra pravdepodobne nikdy neuvidia. Pre nich je teda oveľa podstatnejšie, ako hotel vyzerá zvonka. Akú má fasádu, či svedčí prostrediu. V Bratislave sme našli zopár hotelov, ktoré sa aspoň snažili uspokojiť aj domácich. Ale aj také, ktoré skôr testujú schopnosť zvyknúť si aj na niečo, čo človeku prekáža ako otlak na päte.

Marocké kráľovstvo. V predstavách sa vlnia sporo odeté brušné tanečnice v sliepňavom svetle krásnych farebných lámp, znejú píšťaly a bubny, rozvoniava sladkastý ovocný tabak, v pohári so zeleným čajom a mätou štrngá ľad. Pre toho, kto má rád Orient a jeho chute, vône a dizajn, je to rajská predstava. Dobrou správou je, že za ňou netreba cestovať ďaleko. Všetko toto a ešte aj oveľa viac ponúka bratislavský bar a reštaurácia Café Marrakech.

Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.

Obchodné centrá tu neboli vždy, aj keď súčasník si už mesto bez nich asi ani nevie predstaviť. Typológia nákupných centier je pomerne zložitá, no vo všetkých ide v podstate o jedno – sústreďujú pod jednou strechou množstvo obchodných prevádzok, ktoré by mali do svojich útrob nalákať čo najviac zákazníkov. Cieľ je jasný – úspešné obchodné centrum je to, kde minieme najviac peňazí. Dosiahnutie tohto cieľa však nie je v súčasnej konkurencii jednoduché – je to celá veda.

Miesto, kde sa ľudia stretávajú. Viac než len nakupovanie. Centrum pre voľný čas. Oáza oddychu. Takéto a podobné prívlastky nájdete prakticky v každej marketingovej brožúrke niektorého z množstva obchodných centier na celom svete. Vo svojej podstate sú pravdivé. Už to nie sú len budovy plné obchodov, kde si zákazník rýchlo nakúpi a poberie sa preč. Veľká časť klientov v nich trávi významnú časť svojho času či už pri pracovných stretnutiach, alebo v rámci svojich voľnočasových aktivít.

Butikový hotel je malý a útulný hotel s nízkou ubytovacou kapacitou a individuálnym prístupom ku klientovi. V hlavnom meste Slovenska sú takéto hotely dva. Mladší z nich, štvorhviezdičkový hotel Mama’s pri Justičnom paláci, má však okrem prívlastku „boutique“ ešte aj prívlastok „design“. „Najdôležitejšie bolo pre nás vniesť do hotela pocit harmónie. Človek sa tam má cítiť ako u mamy,“ hovorí architekt a dizajnér Slavomír Stehlík zo spoločnosti Carduelis, autor architektonických a dizajnérskych riešení interiéru hotela.

Lokalita v okolí bratislavského Letiska M. R. Štefánika je pomerne mladá – stavebný boom sa tu začal až v novom miléniu. Prezieraví investori však rýchlo zhodnotili jej potenciál a postupne tu začali rásť obchodné centrá, administratívne budovy, no v neposlednom rade aj hotely. Jeden z nich – hotel Gate One – sa môže okrem iného popýšiť kongresovými priestormi s najväčšou návštevnou kapacitou v Bratislave. Hotely však nezískavajú dobré meno len na základe funkčnosti alebo služieb. Hostia sú radi, keď sa im budova a interiér prihovára kvalitnou architektúrou. Gate One má zapamätateľný dizajn. Jeho sklenená fasáda rozčlenená hliníkovými kazetami v tvare stuhy ovíjajúcej sa okolo budovy je originálna a púta pozornosť.

Len nedávno sme mali možnosť nahliadnuť do administratívneho komplexu Digital Park II. Hoci v reportáži sme sledovali najmä architektonický koncept, počas návštevy sme zistili, že aj interiérové riešenie prevádzok v parteri stojí za povšimnutie. Priestor reštaurácie, o ktorej bude reč v nasledujúcom článku, je na prvý pohľad jednoduchý a nevtieravý. Napriek konzervatívnemu interiéru sa autorkám podarilo uplatniť oživujúci prvok v podobe zaujímavého umeleckého artefaktu, vytvoreného na mieru.

Najznámejšie hotely sa často pýšia počtom hviezdičiek alebo príslušnosťou k svetoznámej sieti. V nasledujúcom prípade však do popredia vystupuje iná prednosť – originálnosť. Na nároží ulíc Vysoká a Poštová v Bratislave sa možno stretnúť s novostavbou, popri ktorej asi nikto neprejde bez povšimnutia. Pôsobí totiž, akoby si na nej nechal filatelista zvečniť svoje cenné úlovky. V skutočnosti ide o nápad architektov z ATELIERU 3M Mariána Pokrivčáka a Moniky Štekláčovej, ktorí sa rozhodli, že hotel bude odrazom identity jednej z ulíc, na ktorých stojí.

Hoci Vysoké Tatry patria medzi najmenšie veľhory na svete, na Slovensku sú jednou z kľúčových destinácií v oblasti cestovného ruchu. Mohli by sa stať dovolenkovou destináciou medzinárodného významu, no tento potenciál sa dosiaľ naplno nestal skutočnosťou. Prečo? „Najmä preto, že sme zaspali vývoj, pričom do dnešného dňa Vysoké Tatry nemajú celkovú rozvojovú koncepciu,“ reaguje Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a. s. – spoločnosti, ktorá chce túto situáciu zmeniť. Cez svoje investície, ale aj koncepčnými vstupmi, ku ktorým patrí napríklad aj podpora pri vypracovaní urbanistickej štúdie Tatranskej Lomnice.

Ak základným zmyslom facility managementu je vytvoriť optimálne podmienky na výkon hlavného predmetu podnikania užívateľa, tak potom facility management hotela je špecifickou oblasťou, ktorá vedie k zabezpečeniu optimálneho prostredia pre hotelových hostí. „Uskutočňuje sa to v súčinnosti s minimalizáciou spotreby energie, pričom dôležité je dávať vlastníkovi hotela a hosťom pridanú hodnotu,“ dodáva Ing. Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností v spoločnosti Cofely, a. s. „Táto pridaná hodnota sa veľakrát skladá z menších celkov, ktoré treba vhodne pospájať.“

Klasifikačné znaky ubytovacích zariadení na začleňovanie do kategórií a tried sa na Slovensku stanovujú vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR číslo 277 z roku 2008. Ubytovacie zariadenie sa na základe klasifikačných znakov a splnenia fakultatívnych znakov zaradí do príslušnej kategórie.

Revitalizácia území sa vo všeobecnosti vníma ako pozitívny a prirodzený proces rastu miest. Adaptácia nevyužitých a prežitých funkcií na atraktívne služby, bývanie či prácu predstavuje jednoznačne kladný jav ozdravovania miest. Je to však naozaj vždy tak? Príslovie hovorí, že každá minca má dve strany, a revitalizácia takisto nemusí prinášať len pozitívne aspekty. Významným, ak nie dokonca jedným z najdôležitejších výsledkov procesu revitalizácie mestských častí je pestrosť funkcií a tvarov architektúry prostredia. Nanešťastie, funkčná pestrosť je častou príčinou sociálnej monotónnosti.

Smerovanie k čoraz väčšej energetickej úspore je trend súčasnosti, ktorý čoraz viac zasahuje aj naše stavebníctvo a architektúru. Patrí k nim aj novostavba objektu Design House v Bratislave, ktorá sa ako jedna z prvých budov na Slovensku vo svojej kategórii dostala v energetickom certifikáte do triedy A. Koncepcia II. etapy výstavby polyfunkčného centra Galan – pracovný názov pre súčasný Design House – vyplývala z požiadaviek investora v maximálnej miere využiť pozemok. Limitujúcimi faktormi bolo napojenie na objekt I. etapy výstavby a existujúce spevnené plochy.

„Priznávam, záujmom ľudí počas prvých týždňov od otvorenia Mlynov som príjemne prekvapený,“ privítal nás Ing. arch. Pavol Kollár, spoluautor obchodno-spoločenského centra Mlyny v Nitre a zároveň zástupca developera i dodávateľa tejto najnovšej realizácie spoločnosti IN VEST. Počas našej návštevy Mlynov sa naozaj zdalo, že Nitra a priľahlé spádové územie si počkali na otvorenie nového centra nákupov a spoločenských stretnutí a zaplnili takmer 80 tisíc štvorcových metrov podlažnej plochy. Všetko nasvedčuje tomu, že overený koncept tejto typologickej štruktúry, založený na zakrytej ulici, sa aj v tomto meste presadí v okolitej obchodnej konkurencii.