hotely a reštaurácie

O dlhodobej ambícii Banskej Bystrice vytvoriť rekreačný komplex nadregionálneho charakteru, postupným prepojením dvoch významných slovenských rekreačných stredísk – kremnickej Skalky a banskobystrických Králikov –, sme už písali. Významné kroky v napĺňaní tejto vízie podniká aj Kremnica, ktorá začala približne pred tromi rokmi realizovať nové rekreačné centrum pri lyžiarskom stredisku Skalka. Minulý rok sa v ňom ukončila výstavba prvých dvoch objektov – viacúčelovej haly a apartmánového domu. V budúcnosti tu mesto plánuje postaviť aj ďalšie stavby – hotel Šport, kongresové a informačné centrum, reštauráciu, požičovňu športových potrieb a iné prevádzkové objekty, s priamym napojením na existujúce športoviská. 

Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.

Retailové projekty sa ešte v čase hospodárskeho a stavebného rastu začali ambiciózne rozširovať aj do menších centier Slovenska. Opúšťali hranice atraktívneho hlavného mesta, aby svojou širokou ponukou tovarov a značiek, či možnosťami na stretnutia a trávenie voľného času oslovili širokú verejnosť mimo Bratislavy. V súčasnosti, keď sa sľubný vývoj spomalil, podarilo sa niektoré projekty napriek vzrastajúcim problémom dotiahnuť do konca. Obchodnú galériu, ktorú vám predstavujeme, však nemožno považovať iba za obyčajnú nákupnú „krabicu“, rozdelenú na množstvo zásuviek s príťažlivými nápismi. Laugaricio nemá ulice, ktoré si pre výkladné skrine nevšimnete. Spôsob, akým človeka vťahuje dovnútra, hovorí o tom, že kupujúci nemusí byť iba ľahkou trofejou komerčných lákadiel.

Na rozľahlej planine so širokým výhľadom, na rozhraní staršej zóny bratislavskej mestskej časti Rusovce a novej zástavby rodinných domov vyrástol  polyfunkčný komplex v pravom zmysle slova. Budova sústreďuje v sebe niekoľko prevádzok, premyslene zladených do jedného celku. Je spojnicou medzi starým a novým, mestským a vidieckym, aktivitou a oddychom. Aj preto ju verejnosti predstavili ako Ponteo – most.

Mnohé nákupné centrá sú z hľadiska podnikania veľmi úspešné. Nájsť architektonicky osobitné nákupné centrum však nie je ľahká úloha. Napokon sme predsa len objavili zaujímavú stavbu v Škandinávii. Porota Svetového festivalu architektúry v Barcelone vyhlásila tento rok za najlepšiu stavbu v kategórii obchodných domov Centrum módy K:fem na predmestí Štokholmu. Autorom návrhu je kancelária švédskeho architekta Gerta Wingårdha.

Novodobé trhoviská, mestá v meste... Ponúkajú zábavu, vzrušenie, nespočítateľný sortiment, pozabudnutie... V srdci mníchovskej štvrte Nordheide otvorili v minulom roku ďalšie obchodné centrum. Mníchovská nákupná a oddychová galéria MIRA (z latinského miraculum, čo značí zázrak) sa však môže pochváliť aj niečím viac než len lákavou ponukou. Strháva na seba pozornosť už svojím netradičným, doslova chameleónskym zovňajškom. Vnútorné riešenie pritom servíruje návštevníkom ďalšie prekvapenia.

Na Štefánikovej ulici č. 4 v Bratislave v súčasnosti prebieha rekonštrukcia historickej budovy realizovaná spoločnosťou Reding a. s. Budova postavená pôvodne v roku 1891 pre mestského lekára Vojtecha Tauschera sa tak spolu s prístavbou nového objektu na rohu Štefánikovej a Spojnej ulice zmení na súčasť španielskej hotelovej siete Abba hoteles.

Príjemný hotel v Dolnom Bankove, ktorý sa nachádza v lesnom prostredí neďaleko Košíc, má svoje meno a stálu klientelu. Vydarená rekonštrukcia tejto historickej budovy priniesla v roku 1997 jej autorom, architektom Martinovi Drahovskému, Petrovi Pásztorovi a ich spolupracovníkovi Pavlovi Šimkovi úspech v podobe Jurkovičovej ceny a titulu Stavba roka 1997. Prednedávnom však tento štvorhviezdičkový hotel rozšírili o ďalšie kapacity na vstavanom podkroví. Okrem kultivovaného riešenia a kvalitných interiérov je vstavba zaujímavá aj náročným technickým riešením.

V štvorhviezdičkovom hoteli Grand v Jasnej sa koncom roku 2007 v priebehu jedného mesiaca udiala výrazná zmena dizajnu interiéru verejných priestorov a čiastočne aj priestorov wellness. Modernizácie sa dočkali najmä priestory kaviarne, reštaurácie, recepcie, hotelovej haly, lobby baru a toaliet.

Budova, ktorá bola pôvodne pôrodnicou, sa pred štyrmi rokmi premenila na apartmánový dom so šetrným prístupom k životnému prostrediu. MaMaison Rezidence Sulekova je oficiálne vôbec prvým ekologickým hotelom na Slovensku, za ktorým sa skrýva rok práce na zosúladení jeho prevádzky s environmentálnymi kritériami Európskej únie.

Obchodné centrum, administratívne budovy, obytné súbory, dopravný uzol – to všetko je v Kamppi Centre, ktoré sa svojou výstavbou stalo novým srdcom Helsínk. Nové je teda v tesnom, ba až fyzickom dotyku so starým, s ktorým vedie aktívny dialóg. Historické motívy sa nevtieravo prelínajú s 21. storočím, pričom rozmanitá polyfunkčnosť celého centra nepotláča ľudské meradlo. Naopak, veľmi veľkoryso otvára náruč každému, kto prichádza na zelené námestie Tennispalatsinaukio obkolesené nielen obchodmi, kaviarňami a reštauráciami, letnými i zimnými terasami, ale aj kinom a muzeálnym strediskom.

Chráňme dedičstvo našich otcov. Nápis na dvadsiatich keramických tabuľkách, ktorý lemuje vchod do hotela Majolika v Modre. Čiastočne nostalgický, pre mladých možno aj ľahko úsmevný, ale určite s príchuťou vedomia súvislostí. Minulosť často prepisujeme novými príbehmi a prekonávame postupmi vyvolanými momentálnou potrebou. Sú však aj diela, v ktorých minulosť nie je zakonzervovaná len v letmých fragmentoch, či dokonca nadobro zlikvidovaná, ale vedome využitá v nových funkciách a estetických postupoch dneška. Patrí k nim aj hotel Majolika v Modre, ktorý prestavbou a dostavbou „starej Majoliky“ úspešne zachránil technickú pamiatku a sebavedomo nadviazal na historickú úprimnosť architektúry našich predkov.

Počet hotelov, hotelíkov, penziónov a ubytovacích zariadení na Slovensku síce rýchlym tempom rastie, zatiaľ ich však stále nie je dosť. Stačí sa len pozrieť, koľko ich u nás pribudlo za ostatných desať rokov, a hneď je zrejmé, že budovanie nových objektov slúžiacich cestovnému ruchu predstavuje pre investorov a developerov atraktívny obchod. Orientujú sa pritom vo veľkej miere na objekty s vyšším štandardom.

Päť hviezdičiek svieti už aj na bratislavskom hotelovom nebi. Hotel Arcadia šarmantne premenil chátrajúci meštiansky dom pochádzajúci až z 13. storočia na budovu, ktorá svojou atmosférou vložila ďalšie vydarené architektonické sklíčko do pôdorysu Starého Mesta. Arcadia evokuje ústredné renesančné nádvorie vnútri stavby a svojím názvom zároveň aj idylickú krajinu snov. Tá je v tomto prípade zrekonštruovaná do komfortu luxusného hotela. „Jeho čaro má byť najmä v poskytovaní služieb,“ zdôrazňuje Milan Nemec, výkonný riaditeľ investorskej spoločnosti Urbia Holding. Súčasne však dodáva, že čaro je vykúpené poriadnou porciou snahy o harmonické vyváženie striktných predstáv pamiatkarov, aplikácie špičkovej technológie a tvorivých ambícií architektov.

Ako budú Vysoké Tatry vyzerať v najbližšej budúcnosti, ešte presne nevieme. Určenie ich smerovania v podobe novej zonácie a územného plánu stále nie je ukončené. Developeri by chceli stavať a pomôcť Tatrám stať sa moderným centrom turistického ruchu, porovnateľným so špičkovými lyžiarskymi strediskami. Ochranári by, naopak, chceli, aby čo najväčšie percento územia ostalo nedotknutou, panenskou divočinou. Podľa najnovšieho návrhu by takéto územie malo tvoriť viac ako polovicu Tatranského národného parku. Zóna s najnižším stupňom ochrany zaberie asi len dve percentá jeho celkovej rozlohy a bude sa týkať intravilánu tatranských osád. Obavy zo „znečistenia“ Tatier developerskými peniazmi teda nie sú na mieste, pretože ide naozaj len o malú časť chráneného územia. Aj na malom priestore sa však môžu diať veľké veci.