Rรฝchlostnรก cesta R2 Krivรกล โ Mรฝtna disponuje najdlhลกou estakรกdou na Slovensku s dฤบลพkou 4,374 km, prechรกdzajรบcou รบdolรญm Krivรกnskeho potoka. Estakรกda je rozdelenรก na dva stavebnรฉ celky 209-01 a 209-02, priฤom dilataฤnรฝ celok DC4 stavebnรฉho objektu 209-01 bol realizovanรฝ metรณdou letmej betonรกลพe pomocou ลกtyroch pรกrov Doka-vozรญkov letmej betonรกลพe.
infraลกtruktรบra
ลฝelezniฤnรก traลฅ ลฝilina โ ฤadca je zaradenรก medzi tranzitnรฉ medzinรกrodnรฉ koridory na รบzemรญ SR ako sรบฤasลฅ paneurรณpskeho koridoru ฤ. VI ลฝilina โ Zwardoล โ Gdynia a รบsek ฤadca โ ลกt. hranica ฤR/SR je prepojenรญm tohto koridoru s koridorom ฤ. 3 v sieti ฤD.
Vย marci 2019 rozviazala Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ (NDS) zmluvu sย taliansko-slovenskรฝm zhotoviteฤพom รบseku D1 Lietavskรก Lรบฤka โ Viลกลovรฉ โ Dubnรก Skala, zdruลพenรญm Salini Impregilo โ Dรบha.
Na aktuรกlnom stave vozoviek na Slovensku sa podpรญsalo mnoho faktorov. Patrรญ medzi ne nedostatoฤnรก alebo chรฝbajรบca รบdrลพba, nรกrast intenzity dopravy, zmena klimatickรฝch podmienok, na ktorรฉ tieto vozovky neboli dimenzovanรฉ, a v niektorรฝch prรญpadoch aj nevhodne pouลพitรฉ postupy pri realizรกcii oprรกv.
Cesta cez horskรฝ priesmyk na Pezinskej babe je mimoriadne obฤพรบbenou tak medzi motoristami, ako aj motorkรกrmi. Na vzdialenosti pribliลพne 10 kilometrov prekonรกva vรฝลกkovรฝ rozdiel 300 metrov. Vedie cez masรญv Malรฝch Karpรกt, ostrรฝmi zรกkrutami a krรกsnou prรญrodou. ลฝiaฤพ, vozovka uลพ nebola takรก krรกsna, nachรกdzali sa tu vรฝtlky a trhliny. ลฝupa ju dala v tomto roku koneฤne opraviลฅ a dnes je ako novรก.
Ak chcel priemyselne strategickรฝ regiรณn Kansai (geografickรฉ srdce Japonska) udrลพaลฅ krok s hlavnรฝ mestom Japonska, potreboval nevyhnutne novรฉ a modernรฉ letisko. Dovtedy sa vลกetok tovar z regiรณnu prevรกลพal na medzinรกrodnรฉ letisko v Tokiu.
Elektriฤkovรก traลฅ, ktorรก mรก viesลฅ popri Pribinovej a Koลกickej, je terฤom kontroverziรญ uลพ niekoฤพko rokov. Ide pritom o nanajvรฝลก dรดleลพitรฝ dopravnรฝ projekt, ktorรฝ mรก spojiลฅ novovznikajรบci downtown s ฤalลกรญmi ฤasลฅami mesta. Rozpory neutรญchajรบ ani dnes. Zรกmer bude musieลฅ prejsลฅ ฤalลกรญm posudzovanรญm a proti jeho vรฝstavbe bolo podanรฉ aj odvolanie. To eลกte viac podkopรกva nohy vรฝstavbe elektriฤkovej radiรกly, ktorรก mรดลพe Bratislave len pomรดcลฅ.
Vyplรฝva to z novej ลกtรบdie enviroorganizรกcie Greenpeace. Informovala o tom hovorkyลa Greenpeace Slovensko Miroslava รbelovรก. Environmentalisti vyzรฝvajรบ politikov, aby presunuli priority financovania z ciest na ลพeleznice a zabezpeฤili tak znรญลพenie emisiรญ.
Zรกmer rozลกรญrenia Harmincovej v Dรบbravke niesol od minulรฉho roka status jednรฉho z najvรฝznamnejลกรญch dopravnรฝch projektov v Bratislave. Frekventovanรก komunikรกcia bola pre svoju ลกรญrku nedostatoฤnou dopravnou tepnou, nakoฤพko sa tu tvorili kolรณny a trpela aj mestskรก hromadnรก doprava. Tรฝmto problรฉmom bude ฤoskoro koniec, Magistrรกt hlavnรฉho mesta v tรฝchto dลoch ohlรกsil finalizรกciu komplexnej rekonลกtrukcie Harmincovej ulice.
Je nรกrodnou kultรบrnou pamiatkou, ikonou hlavnรฉho mesta a stavbou 20. storoฤia na Slovensku v kategรณrii mostnรฝch stavieb. Most SNP vznikol po deลกtrukcii bratislavskรฉho podhradia a stal sa neprehliadnuteฤพnou stavbou nie len v nรกrodnom, ale celosvetovom kontexte. Poslednรฉ roky vลกak prechรกdza krรญzovรฝm obdobรญm, vlaลajลกia mimoriadna prehliadka odhalila poลกkodenia a most nemรก lichotivรฉ hodnotenie ani v sedemdielnej stupnici stavebno-technickรฉho stavu. Magistrรกt tieto problรฉmy zaฤรญna koneฤne rieลกiลฅ.
Vย zรกujmovom รบzemรญ bratislavskรฉho downtownu, ktorรฝ mรก prepojiลฅ elektriฤkovรก traลฅ Pribinova โ Koลกickรก โ Miletiฤova, sa poฤรญta sย dennรฝm nรกrastom vรฝskytu ฤพudรญ, aย to okolo 200-tisรญc.
Rozลกรญrenie Harmincovej v Dรบbravke nesie od minulรฉho roka status vรฝznamnรฉho dopravnรฉho projektu Bratislavy. Frekventovanรก komunikรกcia bola pre svoju sรญrku nedostatoฤnou dopravnou tepnou Dรบbravky, tvorili sa tu kolรณny a trpela aj mestskรก hromadnรก doprava. Prvรก etapa rozลกรญrenia ulice mala byลฅ dnes dokonฤenรก, finalizรกcia projektu sa vลกak odsรบva pre neoฤakรกvanรฉ komplikรกcie.
Iba pรคtina z vyลกe 100 dรดleลพitรฝch cestnรฝch projektov sa dรก stavaลฅ do roku 2030 za 0,8 % HDP roฤne.