V netradičnej koncepcii rodinného domu na okraji Prahy prevláda snaha o veľkorysé riešenie priestoru: v dome vznikla jedná veľká a vysoká miestnosť s otvorenou dispozíciou, doplnená niekoľkými menšími miestnosťami. Prevládajúcim stavebným materiálom je drevo zo smrekovca.
Life – Music Club v Považskej Bystrici spája ostrú optiku a čistý zvuk. Dva výrazné pocity, v ktorých sa stretáva architektúra s dizajnom interiéru. „Aby vznikol dobrý interiér, je potrebná absolútna dôvera investora v architekta,“ hovorí spoluautor Life – Music Clubu Ing. arch. Július Toma z kancelárie Jurani&Toma Architekti. Výsledok navráva, že investorova dôvera bola v tomto prípade prítomná a autorské pochopenie zámeru sledovalo aj výber interiérových prvkov. Štýlová čistota, vydarená „technológia“ pohybu, súhra materiálového výrazu, premyslený dizajn detailov – jednoducho, dobrý interiér.
Veľké okná a za nimi kaviarenské stolčeky – pokojné, prívetivé prostredie, typické pre Prahu prvej polovice 20. storočia. Niekedy civilné a neokázalé, inokedy, naopak, honosné. Rekonštrukcia jedného z takýchto interiérov bola v Prahe dokončená v lete tohto roka.
Počas 18. ročníka významnej stredoeurópskej výstavy Nábytok a bývanie 2008, medzinárodného veľtrhu nábytku a bytových doplnkov, ktorý sa koná v dňoch 11. až 14. marca 2008 na výstavisku Agrokomplex v […]
Keby ste poznali z ateliéru Schaufler-Roskovec iba túto netradičnú predajňu šperkov a hodiniek, pravdepodobne by ste usúdili, že výrazné, žiariace tvary a farby sú pre ich tvorbu typické. Autori sa však pre toto riešenie rozhodli okrem iného aj preto, aby kontrastovalo s triezvou letiskovou halou, kde mali na obchod vyhradenú malú obdĺžnikovú plochu.
Na začiatku 21. storočia by práca nemala byť drinou, ale radosťou. K tomu je v mnohých prípadoch ešte ďaleko, prvé kroky sa však predsa len uskutočnili. Jednak v rovine mentálnej, keď sa slobodný človek stále častejšie môže rozhodovať podľa svojich predstáv a cieľov, jednak v rovine technickej. Do nej zahŕňame tak spoločensko-psychologické a ergonomické aspekty, ako aj futuristické predstavy dizajnérov a architektov.
Design factory v Bratislave v spolupráci s Fínskym veľvyslanectvom na Slovensku pripravuje prezentáciu aktuálnej témy obytnej architektúry v rámci výstavy City Home.
Začiatok tretieho tisícročia sa nesie v znamení mohutného nástupu dizajnu, ktorý výrazne mení životný štýl. Dizajnéri plní tvorivej fantázie potrebujú zhmotniť svoje vízie do produktov, ktoré spríjemnia a skrášlia všedný deň. Na to dnes potrebujú najmodernejšiu techniku a zodpovedajúce materiály. Jeden z nich, ktorý svojimi možnosťami ponúkol dizajnérom novú dimenziu, má meno Corian, ako pripomienka gréckeho mramoru z Korintu.
Rekonštrukcia a prístavba stanice v Ostrave-Svinove od Václava Filandra bola vo svojej kategórii ocenená českou cenou Grand Prix 2007. Je nielen príkladom šťastného urbanistického riešenia priestranstva pred železničnou stanicou, ale aj vydareným dizajnérskym dielom z oblasti verejných priestorov.
S francúzskou dizajnérkou Matali Crasset sme sa stretli v Bratislave na Clubovke v októbri tohto roka. Svojou tvorbou i netypickým účesom rozvírila na pôde Erdödyho paláca v Starom Meste vášnivú diskusiu. Cieľom jej dizajnérskej práce je totiž oslobodzovanie od zaužívaných stereotypov, ktoré riadia náš život. Nečudo, že sa stretáva s klientmi, ktorí vyhľadávajú experiment, ako napríklad Hotel Hi vo francúzskom Nice. Svoj originálny pohľad na každodenný život pretavuje nielen do tvorby nábytku, ale aj interiérov či scénografií, ktoré s dizajnom úzko súvisia.
Dostatok času je pre mnohých luxus, ktorý si – možno ani nevediac prečo – odriekame. Každú ušetrenú minútku venujeme behu za šetrením času na ďalšie okamihy – a napokon napriek tomu, či možno práve preto, na samotný život nejak neostáva čas. Tí najuvážlivejší si ho však doprajú. Mať čas na seba, na priestor, ktorý nás obklopuje, je totiž ekvivalentom kvality života. Dobrá architektúra a dostatok času idú v nedávno zrekonštruovanej Ville Nečas v Žiline ruka v ruke. Nielen tým, že si tvorcovia konceptu našli čas špekulovať, zhovárať sa, spoznávať potreby a cítenie klienta, ale aj preto, že vďaka tomuto prístupu vznikol architektonicky zaujímavý a „nerýchlený“ priestor reštaurácie, vinotéky, salónikov a hotela, v ktorom si návštevník rád posedí pri rozhovore, začíta sa do dobrej knihy či si len tak vychutná dobrú kávu pozerajúc von z okna.
Sú uvedení v prestížnej publikácii Designers on design popri takých menách, ako je Marc Newson, Karim Rashid či Jasper Morrison. Sú neprehliadnuteľnými medzi dizajnérmi aj medzi architektmi. Keď si tajomné meno štúdia kliknete na web, osvetlí sa vám dokonca jeho význam. A začudujete sa. Prekvapení budete isto aj pri pohľade na ich realizácie, tento krát však príjemne.
Výstava “17 švédskych dizajnérok” vznikla na základe rovnomennej knihy, ktorá prezentuje tvorbu 17 švédskych dizajnérok narodených v rokoch 1960-1970. Tieto dizajnérky vynikajú jedinečnou všestrannosťou, odvahou, túžbou experimentovať a pevným odhodlaním premeniť svoje vízie na realitu. Každá z nich vystavovala v známej štokholmskej galérii dizajnu Pascale Cottard-Olsson.
Pamätník obetiam komunizmu, ocenený v kategórii Výtvarné dielo v architektúre Grand Prix 2007, poukazuje paradoxne na to, že dnes sú akékoľvek pripomienky minulosti iba ilúziou súčasnosti o tom, že prítomnosť, ktorá bude v budúcnosti minulosťou, možno spomienkou znovu oživiť.
Bratislavské PKO nedávno žilo dizajnom. Stalo sa totiž miestom vyhlásenia výsledkov ôsmeho ročníka súťaže Národná cena za dizajn, ktorú vyhlasujú Slovenské centrum dizajnu a Ministerstvo kultúry SR za spoluúčasti MH SR a MŠ SR. Aj keď kritické jazyky tvrdia, že dizajn na Slovensku prakticky neexistuje, asi to nie je celkom tak. O opaku totiž hovorí už len skutočnosť, že do súťaže sa prihlásilo 127 dizajnérskych diel.
