Za posledné roky sanitárny dizajn úplne zmenil svoju podobu. Predovšetkým umývadlá a vane sa už nenavrhujú ako solitéry, ku ktorým treba dokúpiť celý rad kúpeľňových prvkov a ktorým treba prispôsobiť celú kúpeľňu. Zmenila sa aj ergonómia kúpeľňového zariadenia. Vane majú slúžiť nielen hygienickým potrebám; dizajnéri čoraz viac kladú dôraz na relaxáciu používateľa aj konštrukčnú fantáziu.
Zaujímavou štýlovou líniou v súčasnom kúpeľňovom nábytku je návrat k sedemdesiatym rokom. Prejavuje sa obohatením línií pravouhlej mriežky krivkou, smelou farebnosťou, niekedy kombináciami silných farieb, ktoré začínajú vytláčať tlmené, studené, zemité tóny a farbu prírodného dreva. Namiesto leštených kovových, matných a sklenených povrchov sa často objavujú lesklé lakované povrchy.
British Council a Slovenské centrum dizajnu prinášajú na Slovensko výstavu súčasného britského dizajnu - My World – Môj svet, ktorá sa uskutoční v design factory v Bratislave od 30. 10. do 17. 11. 2007.
Výrobcovia sanitárnej keramiky sa predháňajú v dizajnových novinkách. Kúpeľňa už dávno nie je len miestom osobnej hygieny, ale aj priestorom na pôžitok zo starostlivosti o svoje telo, z wellness – a tam dobrý dizajn nesmie chýbať. Na jar tohto roku predstavili všetky významnejšie značky svoje nové dizajnové línie na frankfurtskom veľtrhu ISH 2007. Z nových línií jednotlivých značiek sme si vybrali po jednom zaujímavom návrhu sanitárnej keramiky a tie vám teraz bližšie predstavíme. Aké sú teda nové trendy v tejto oblasti?
Technicistickú estetiku v dizajne administratívnych priestorov potvrdila ako aktuálny trend minulý rok v novembri cena časopisu FX v kategórii koncepcie pracovného priestoru. Získali ju Jump Studios, jeden z veľkých nových zjavov britského interiérového dizajnu. Jedným z vrcholov uhladenejšieho prejavu sú interiéry fínskeho ateliéru Valvomo, ktorý je pojmom aj v nábytkovom dizajne.
Slávne Múzeum moderného umenia v New Yorku (MoMA) je po prestavbe a rekonštrukcii. Prestavbu za 425 miliónov dolárov navrhol japonský architekt Yoshio Taniguchi. „Dajte mi dosť peňazí a ja vám dám architektúru. Dajte mi viac peňazí a nechám ju zmiznúť,“ zneli jeho slová pri preberaní úlohy.
Špecifickým problémom farebnosti v interiéri je monochrómny biely interiér či interiér s prevahou bielej farby, ktorý sa spájal s modernizmom a najnovšie s minimalizmom. Tieto smery mali v programe redukciu prvkov. V ostatnom čase však vznikajú diela, pri ktorých sa o redukcii nedá hovoriť. Biela farba sprevádza a zvýrazňuje kompozičné a priestorové riešenia v podstate rovnako ako akákoľvek iná farba. Príkladom sú diela UNStudia z Amsterdamu, ktorý vedú Ben van Berkel a Caroline Bosová. Tento rok dokončili pozoruhodný priestranný víkendový dom pre štvorčlennú rodinu v rekreačnej oblasti v štáte New York.
„Prečo sa chceš stať len architektom? Môžeš byť predsa staviteľom.“ Niekedy stačia dve vety na to, aby ste si v hlave zrovnali celoživotný program. Keď Renzo Piano počul tieto otcove slová, mal len sedemnásť rokov. Vtedy mu to znelo ako rodičovské mudrovanie. Až neskôr ho skúsenosti presvedčili, že byť len architektom nestačí. Aj preto mohol nedávno povedať:„Viem, že architektúra mení život. Videl som to.“ Aj preto svoju kanceláriu nazval Renzo Piano Building Workshop. Jedným dychom treba dodať, že Piano mení život aj ako dizajnér. Bez veľkých gest, ale o to s väčšou intenzitou.
Hlavné mesto Lombardie je každoročne v apríli nabité tisíckami publicistov a návštevníkov, hladných po novinkách v dizajnérskej tvorbe a bytovej kultúre. S očakávaním prevratných myšlienok a nových trendov v nábytkovej tvorbe sa s veľkou dávkou trpezlivosti či s utopistickým predsavzatím prejsť si všetky pavilóny snažili dostať sa k zánovnému veľkolepému výstavisku Rho v Miláne. Toto užívateľsky veľmi pohodlné futuristické výstavisko od architekta Massimiliana Fuksasa ponúklo aj tento rok asi štvrť miliónu návštevníkom možnosť prežiť atmosféru Salone Internazionale del Mobile 2007.
Jeden zo súčasných životaschopných prúdov v dizajne, nadväzujúci na reč tvarov 50. rokov, vďačí za mnohé dánskemu organickému funkcionalizmu. Jeho dvaja dnes už nežijúci hlavní predstavitelia Arne Jacobsen (1902 – 1971) a Hans Jørgen Wegner (1914 – 2007) boli v tých časoch hviezdami prvej veľkosti – popri ďalších vynikajúcich dizajnéroch ako Finn Juhl, Verner Panton, Børge Mogensen, Ole Wanscher a Nanna Ditzelová. Trend škandinávskeho dizajnu, švédskeho a fínskeho skla, fínskeho a najmä dánskeho nábytku sa šíril z USA, kým ho na konci 60. rokov nezastavil záujem o talianskych tvorcov. Dnes dizajn 50. rokov zažíva veľký návrat.
Vývoj nábytkového dizajnu sa v učebniciach zvykne opisovať prostredníctvom príkladov dizajnu stoličiek z rôznych období, pri riešení ktorých dizajnéri nachádzajú stále nové inšpirácie. Riešenie každodenných predmetov je v dizajne skutočne témou večne živou. Najmä keď sa menia požiadavky na ten-ktorý predmet. Príkladom môže byť aj jednoduchý kancelársky stôl. Naše kancelárie sú čoraz pretechnizovanejšie. Počítače sú už dávno samozrejmosťou, k nim sa však neustále pridávajú ďalšie pripojiteľné technické „hračky“ – MP prehrávače, telefóny, faxy, fotoaparáty, notebooky, mobilné telefóny a iné. Väčšina moderných kancelárskych stolov však tento neustále sa zrýchľujúci vývoj kancelárskej techniky nereflektuje. Vonkajšiu modernú formu len málokedy podporujú aj vnútorné technológie stola.
Aj keď je skôr minimalistom a inklinuje k funkcionalizmu, nemá rád chladnú architektúru a neživý interiér. O svojich návrhoch hovorí ako o minimalizme s prvkami regionality a usiluje sa o to, aby boli jeho interiéry teplé. Pri svojej tvorbe síce nevidí zmysel navrhovať historizujúce prvky, keďže žije a tvorí teraz, citlivému vrstveniu štýlov sa však nebráni. Tvrdí, že aj moderné budovy môžu byť nevkusné a budovy, v ktorých sa štýly prelínajú, vkusné. Ivan Čobej, dizajnér, tvorca nábytku známej slovenskej značky Brik, s nenútenosťou hovorí nielen o interiérovej tvorbe, ale aj o špecifikách trhu s nábytkom, o móde, meniacich sa preferenciách klientov i o postavení dizajnu v komerčne úspešnej kremnickej nábytkovej spoločnosti, ktorej je spolumajiteľom.
Načrtnutie podoby súčasného dizajnu obchodných priestorov len príkladmi tvarovo a farebne bohatého prúdu inšpirovaného prírodou by bolo nekompletné. Tendencia k úspornému vyjadreniu a geometrii, ktorej koniec sa opakovane predpovedá od začiatku storočia, sa zatiaľ nedá obísť. Najnovšie azda naozaj stráca radikálnosť a prenikajú do nej prvky dekoratívnosti a bohatšej, teplejšej farebnosti.
Loftové bývanie je pojem, ktorý u nás širšia verejnosť na rozdiel od susedných krajín prakticky nepozná. Je však zrejme len otázkou krátkeho času, kedy sa termín ujme aj v hovorovej reči. Lofty sú bytové priestory v industriálnom štýle, prerobené najmä z bývalých skladov, tovární či iných neobytných budov. V súčasnosti sa trend takéhoto bývania vo svete rozkošatil do príliš neprehľadného množstva podôb a vo vzdialenejšom zahraničí lofty už vonkoncom nie sú synonymom elitného bývania, ako by sa zdalo podľa stavieb vznikajúcich v našom regióne, ktorých bude pravdepodobne stále pribúdať.
Showflat v bytovom projekte River Diamond v Prahe, ktorý navrhla architektka Barbora Škorpilová, po novom interpretuje klasický a konzervatívny prístup v interiéroch.
