interiérový dizajn

Kým v nedávnej minulosti písali objavné kapitoly v interiéri plasty a sklo, dnes je to pod vplyvom architektúry kov, najmä oceľ, a betón. Tieto materiály bolo spočiatku vidieť iba na stavenisku. Funkcionalizmus nechal stavby v „negližé“ a betón a oceľ sa dostali na oči verejnosti, ktorá od nich zväčša bočila ako od studených. Etablovali sa až v súčasnosti, pričom často popierajú strohú podstatu a zdôrazňujú dnešný „revival“ farebnosti a prírodných prvkov. V tejto vlne sa do interiérov vracia aj meď.

Pod značkou Klasik Color ponúka spoločnosť Het disperznú farbu v 12 pastelových odtieňoch. Pomerovým miešaním s bielou farbou Klasik možno získať ďalšie odtiene. Moderné interiéry sa nevyhýbajú farbám. V prípade, […]

Z minuloročných noviniek popredných svetových výrobcov kúpeľňových armatúr je zrejmé, že k výraznejšiemu preskupeniu štýlového spektra v prospech emotívnejšieho, prírodnými prvkami inšpirovaného štýlu, ktorý je už citeľný napríklad v tvorbe nábytku, tu dosiaľ nedošlo. Silnú skupinu ešte vždy tvoria modely v takzvanom hranatom štýle. Opačný pól prírodných inšpirácií stvárnených v lesklom kove zatiaľ nie je veľmi frekventovaný, patrí tam však niekoľko modelov, ktorým sa dá predpovedať, že významom sa vysoko povznesú nad krajinu jednej-dvoch sezón.

Farby Taika umožňujú vytvárať dekoračné efekty na drevených, drevovláknitých, drevotrieskových, kovových, sadrokartónových a betónových povrchoch, a to štetcom, efektovým valčekom alebo striekaním. Vzorkovník farieb Taika ponúka vhodné odtiene, ktoré možno […]

„Je to taký teplý moderný funkcionalizmus,“ odpovedá architekt Pavel Kosnáč na otázku, ako by charakterizoval vlastný rodinný dom na bratislavských Kramároch. Inými slovami – čisté línie, horizontálne komponovaná tvarová skladba, citlivé osadenie do svahovitého terénu, zrozumiteľná prevádzka vyplývajúca z logiky hmôt, použitie tradičných prírodných materiálov a výrazná prítomnosť úzkeho dialógu s prírodou. To všetko vytvára z tohto rodinného domu kultivovaný typ mestskej vily, ktorá nechce byť iba vyblýskaným príkladom v trendových časopisoch, ale chce najmä esteticky slúžiť svojim užívateľom.

Umývadlo Palomba Collection by Laufen v tvare misy vyznamenané ocenením „red dot“ za kvalitný a výnimočný dizajn.

Not for food je moderný koncept kuchyne zaujímavého dizajnu, v ktorom autor, taliansky dizajnér Enzo Eusebi z Nothing Studia, rozšíril klasické ponímanie kuchyne o funkciu domácej kancelárie a zábavného centra. Kuchyňa bola predstavená na minuloročnom dizajnérskom veľtrhu v Miláne, kde vzbudila veľký záujem. Odvtedy putuje po rôznych svetových výstavách a onedlho by sa mala predstaviť aj slovenskej odbornej verejnosti. Túto kuchyňu však Eusebi nenavrhoval pre sériovú výrobu, je to skôr pokus naznačiť smer vývoja v dizajne kuchýň, ktorý bol aj hlavnou témou milánskeho veľtrhu.

Benátky sa v minulosti vyznačovali exkluzívnou a zároveň luxusnou výrobou a termín benátsky je dodnes synonymom krásy a okázalosti. Štuka pôvodne slúžila na zakrytie nedostatkov hrubej stavby a na vytváranie dekoratívnych efektov. Neskôr predstavovala zaujímavé riešenie povrchovej úpravy kovových štruktúr, ktoré si tak zachovali príťažlivý a vierohodný výraz tradičnej architektúry. Dnes nachádzame štuku v historických budovách ako dekoráciu vstupných hál, schodiskových priestorov, ale aj ako povrchovú úpravu exteriéru či interiéru súčasných budov.

Pri Karloveskom ramene v Bratislave vznikol zaujímavý obytný súbor. Dva terasové domy komplexu Karloveské rameno sa zvažujú k Dunaju a poskytnú svojim obyvateľom komfort, ktorý nie je len výsledkom prírodného okolia v kontakte s ramenom Dunaja, ale aj citlivého architektonického konceptu a do detailu prepracovaného návrhu. Komfort bývania „v objatí ramena“ však nebol jedinou prioritou – s obytným súborom sa riešila aj protipovodňová ochrana tejto časti brehu a pešia promenáda s cyklistickým chodníkom.

Ako Izraelčan vyštudovaný vo Švajčiarsku a žijúci v Paríži je presvedčeným kozmopolitom a s rovnakým odmietaním akýchkoľvek bariér pozerá aj na dizajn. Verí, že o desať rokov si budeme môcť v Paríži stiahnuť údaje napríklad ku konkrétnemu japonskému dizajnérskemu výrobku a nechať si ho presne vyrobiť priamo namieste. Dizajnérska práca bude čoraz virtuálnejšia, a preto sa podľa neho budeme musieť snažiť byť čo najskutočnejší, aby sme nestratili svoju identitu. Tento charizmatický človek stratou identity v nijakom prípade netrpí. Stretnutie s Arikom Levym, jedným z najúspešnejších súčasných dizajnérov Európy, bolo naozaj zážitkom.

Dňa 6. marca začína na nitrianskom výstavisku Agrokomplex 17. ročník veľtrhu Nábytok a bývanie 2007, ktorý potrvá do 11. marca. Nábytok a bývanie je najväčším veľtrhom v oblasti bývania a zariadenia interiérov. Minulý rok sa ho zúčastnilo 481 firiem, ktoré sa prezentovali na ploche 23 600 m2.

V prípade prirodzeného, denného svetla sme jeho veľkorysosť uznali mnohokrát – Slnko sa v histórii ľudstva často ocitá v pozícii uctievaného božstva. Ale ak ide o zdroj človekom vytvoreného svetla, často je jeho hodnota obmedzená len na užitočnosť alebo pôvab. Dizajnéri si toto obmedzujúce chápanie uvedomujú a snažia sa vo svojich návrhoch pracovať s niečím viac než len pôvabným naplnením základných funkčných predpokladov osvetlenia. V návrhoch lampy reagujú na jej metafyzický zmysel i na poetiku jej bytia. Súčasné lampy sú dokonale inžiniersky prepracované a technologicky zodpovedajú náročným užívateľským kritériám. Ukrývajú však aj príbehy a myšlienky, ktorých odhalenie znamená dobrodružstvo za hranicami bežného vnímania dizajnu.

Keď viedenský puristický architekt Adolf Loos na začiatku dvadsiateho storočia napísal (čiastočne v afekte) jednu z najznámejších esejí novodobej histórie architektúry, mnohokrát citovaný text Ornament a zločin, netušil, aký radikálny účinok to časom prinesie. Hoci v článku reagoval na lokálny problém charakterizujúci len dané obdobie, z jeho téz sa postupne vyvinuli závery s celosvetovým a dlhodobým dosahom. Často perverzné narábanie s Loosovým kultúrnym odkazom dostalo ornament do situácie, v akej sa ocitá dnes: je vyprchaný aj perlivý zároveň.

Industrializácia vonkajšej i vnútornej výstavby interiérového dizajnu postupuje do čoraz zložitejších polôh. Rafinovane sa využívajú priemyselné materiály, technológie a podoby. Výsledkom je prevaha strojom vytvorených či upravených vecí v našom životnom prostredí, ktoré z neho postupne vytláčajú prírodný rozmer. Dizajnéri si uvedomujú, že tento rozkol umelého a prirodzeného je jedným z problémov súčasnej priemyselnej krízy. Preto čoraz častejšie narábajú so stratégiami známymi z prírody. Využívajú jej náhodnú jedinečnosť, nepresnosť a neukončenosť foriem aj časovú nestálosť jej vývoja.

V Manhattane nedávno dokončili projekt Domu pri Gramer Park. Developerom projektu je legendárny Ian Schrager, ktorý v osemdesiatych rokoch vytvoril ideu hotela butikového typu. V New Yorku mu ju pomáhal realizovať francúzsky dizajnér Philippe Starck. Teraz konkretizuje podnikateľovu myšlienku nového typu bývania, kondomíniového typu, ktorá sa zakladá na nevýtvarných momentoch (najmä službách), britský architekt a dizajnér strednej generácie John Pawson. Tento dom je však ako jedna z Pawsonových najrozsiahlejších realizácií (porovnateľná s kláštorom Panny Márie v Novom Dvore v Česku spred dvoch rokov) dôležitý aj z výtvarného hľadiska. Pawson často buduje pointy tesne pri hranici vnímania, obľubuje nezvyčajné odtiene bielej a s iróniou jemu vlastnou tvrdí, že „na stenách tohto domu sa bieloba mimoriadne vydarila“.