interiérový dizajn

V prípade prirodzeného, denného svetla sme jeho veľkorysosť uznali mnohokrát – Slnko sa v histórii ľudstva často ocitá v pozícii uctievaného božstva. Ale ak ide o zdroj človekom vytvoreného svetla, často je jeho hodnota obmedzená len na užitočnosť alebo pôvab. Dizajnéri si toto obmedzujúce chápanie uvedomujú a snažia sa vo svojich návrhoch pracovať s niečím viac než len pôvabným naplnením základných funkčných predpokladov osvetlenia. V návrhoch lampy reagujú na jej metafyzický zmysel i na poetiku jej bytia. Súčasné lampy sú dokonale inžiniersky prepracované a technologicky zodpovedajú náročným užívateľským kritériám. Ukrývajú však aj príbehy a myšlienky, ktorých odhalenie znamená dobrodružstvo za hranicami bežného vnímania dizajnu.

Keď viedenský puristický architekt Adolf Loos na začiatku dvadsiateho storočia napísal (čiastočne v afekte) jednu z najznámejších esejí novodobej histórie architektúry, mnohokrát citovaný text Ornament a zločin, netušil, aký radikálny účinok to časom prinesie. Hoci v článku reagoval na lokálny problém charakterizujúci len dané obdobie, z jeho téz sa postupne vyvinuli závery s celosvetovým a dlhodobým dosahom. Často perverzné narábanie s Loosovým kultúrnym odkazom dostalo ornament do situácie, v akej sa ocitá dnes: je vyprchaný aj perlivý zároveň.

Industrializácia vonkajšej i vnútornej výstavby interiérového dizajnu postupuje do čoraz zložitejších polôh. Rafinovane sa využívajú priemyselné materiály, technológie a podoby. Výsledkom je prevaha strojom vytvorených či upravených vecí v našom životnom prostredí, ktoré z neho postupne vytláčajú prírodný rozmer. Dizajnéri si uvedomujú, že tento rozkol umelého a prirodzeného je jedným z problémov súčasnej priemyselnej krízy. Preto čoraz častejšie narábajú so stratégiami známymi z prírody. Využívajú jej náhodnú jedinečnosť, nepresnosť a neukončenosť foriem aj časovú nestálosť jej vývoja.

V Manhattane nedávno dokončili projekt Domu pri Gramer Park. Developerom projektu je legendárny Ian Schrager, ktorý v osemdesiatych rokoch vytvoril ideu hotela butikového typu. V New Yorku mu ju pomáhal realizovať francúzsky dizajnér Philippe Starck. Teraz konkretizuje podnikateľovu myšlienku nového typu bývania, kondomíniového typu, ktorá sa zakladá na nevýtvarných momentoch (najmä službách), britský architekt a dizajnér strednej generácie John Pawson. Tento dom je však ako jedna z Pawsonových najrozsiahlejších realizácií (porovnateľná s kláštorom Panny Márie v Novom Dvore v Česku spred dvoch rokov) dôležitý aj z výtvarného hľadiska. Pawson často buduje pointy tesne pri hranici vnímania, obľubuje nezvyčajné odtiene bielej a s iróniou jemu vlastnou tvrdí, že „na stenách tohto domu sa bieloba mimoriadne vydarila“.

Označením avantgarda chápeme niečo, čo vo svojich víziách predbieha dobu, aby v dosiaľ nevídaných podobách definovalo smerovanie do budúcnosti. Španielsky nezávislý producent ArtQuitect, povestný svojou pionierskou prácou v oblasti kúpeľňovej kultúry, dal avantgarde novú a veľmi príťažlivú podobu.

Priemyselný a skladový areál bývalých bratislavských mliekarní sa za tri roky zmenil na nepoznanie. Na území na Trenčianskej ulici v Ružovej doline, kde už dlhší čas boli len sklady, sa dokončil ojedinelý bytový komplex Rozadol. Tvorí ho päť 6-podlažných budov so zelenými strechami, tri 8-podlažné bytové domy a 24-poschodová polyfunkčná budova s bazénom na streche, ktorá patrí medzi najvyššie obytné budovy na Slovensku. Na ploche 22 300 štvorcových metrov tak na bratislavskom realitnom trhu vzniklo 260 bytov s vysokým štandardom, ktorý odzrkadľuje najnovšie trendy bývania v nízkoenergetických domoch vo vyspelých krajinách Európy.

Brány medzinárodnej výstavy nábytku v Kolíne nad Rýnom sa už čoskoro otvoria. Od 15. januára 2007 sa tu počas jedného týždňa sústredí medzinárodná scéna interiérového dizajnu. Hlavné podujatie veľtrhu, imm cologne, premení so svojimi 1400 vystavovateľmi a viac ako 150 expozíciami svetových dizajnérov a výrobcov toto mesto na Mekku medzinárodného dizajnu. V rámci sprievodného podujatia veľtrhu s názvom Ideálne domy cologne 2007 predstaví tento rok svoje vízie britská architektka Zaha Hadid a japonský dizajnér Naoto Fukasawa.

Zeleň sa vracia na Dlhé diely. A s ňou aj dobrá architektúra. Bratislavská sídlisková štvrť už dávno zabudla na lány krčiacich sa vinohradov a šumiace lesy, ktoré sa tu kedysi rozprestierali. Dnes skôr pripomína porozhadzovanú detskú stavebnicu. Takmer každý štvorcový meter sa prehýba pod ťarchou panelov či murovacích prvkov. Nový bytový súbor v samom centre Dlhých dielov má ambície priniesť do tohto prostredia vľúdnejší náboj.

„Musíme začať používať obchod na komunikáciu. Musíme sa zmocniť ľudí a prinútiť ich, aby k nám prichádzali častejšie. Zvykli si kupovať nový nábytok iba dvakrát za život. To musíme zmeniť!“ Týmito mierne hrozivými slovami opísal Roberto Falchi, súčasný šéf dizajnérskeho domu B&B Italia, reportérom magazínu Wallpaper aktuálnu pozíciu nábytkovej a interiérovej produkcie. V koncentrovanej podobe nimi vyjadril spôsob uvažovania, ktorý sa v tomto odvetví pomaly stáva štandardným.

Maxov dom patril medzi najskloňovanejšie bratislavské stavby uplynulého roku. V pozitívnom slova zmysle rozvíril mozaiku bratislavskej architektonickej panorámy a všimla si ho každá rešpektovaná cena na Slovensku. Nedávno autorský tandem Dušan Krepop a Pavel Suchánek akoby symbolicky dokončil aj jeho strešnú nadstavbu – 7 NP. „Pôvodne sme v tejto strešnej nadstavbe projektovali byt, avšak investor bol priestorom a výhľadmi tak očarený, že sa sem rozhodol presunúť reprezentačné priestory vedenia svojej firmy,“ hovorí architekt Pavel Suchánek. Výsledkom je interiér, ktorý nedýcha každodennosťou.

Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle exkluzivity. Chápu ho zúžene, len ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu objektov, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také (z ekonomického hľadiska nezaujímavé) témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer. Spätnou reakciou je potom čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami (napríklad ošiaľ spôsobený tzv. „fair-trade“ výrobkami). A kruh sa uzatvára.