Zelené budovy sú energeticky efektívnejšie a pohodlnejšie na rozdiel od štandardne navrhovaných budov. Certifikácia LEED (Leadership in Energy and Environmental Design – vedenie v energetickom a environmentálnom navrhovaní) je medzinárodne uznávaný systém na identifikovanie a zavádzanie riešení v rámci zelených budov v oblastiach projektovania, konštrukcií, prevádzkovania a ich údržby.
Slovenský trh s kancelárskymi budovami zasiahol trend, ktorý sa vo vyspelých krajinách stal už štandardom. Laicky sa nazýva zelené budovy. V skutočnosti ide o výstavbu, ktorá sa snaží minimalizovať svoj možný negatívny dosah na zdravie ľudí a životné prostredie. Charakteristické pre ňu sú efektívne využívanie vody a ostatných prírodných zdrojov, ochrana zdravia užívateľov budov, zvyšovanie produktivity práce zamestnancov, limitovanie množstva odpadu, znečistenia a degradácie životného prostredia.
Sídlo ústredia českej banky ČSOB, ktoré práve oslavuje päť rokov, sa nachádza v mestskej časti Radlice, na juhozápade mesta Praha. Banka pôvodne sídlila vo viacerých budovách v širšom centre mesta. Mnohým týmto stavbám však chýbala funkčnosť a nevyhnutné zariadenia, boli energeticky neefektívne a mali vysoké prevádzkové náklady.
Presná definícia zelenej budovy neexistuje. Za zelené považujú odborníci budovy, ktorých vlastnosti sú potvrdené certifikačnými systémami. Zelené budovy lákajú globálne spoločnosti, riadiace sa pravidlami zodpovedného prístupu k ochrane životného prostredia, a spolu s nimi aj developerov. Viac nám prezradil Martin Malovec, odborník akreditovaný na LEED certifikáciu medzinárodnej realitno-konzultačnej spoločnosti Colliers International.
„Je veľa miest, kde sa dá postaviť nová kancelária. My však nechceme obyčajnú kanceláriu... Chceli by sme, aby plávala na vode,“ s týmto zámerom oslovil investor, ktorý chcel presťahovať svoju firmu do nových priestorov, architektov.
Na výstižnú charakteristiku prvého klubového stretnutia Slovenskej rady pre zelené budovy som použila slová Ing. Ladislava Piršela, člena redakčnej rady ASB, jedného z mnohých účastníkov diskusie o tom, prečo Slovensko zaostáva vo výstavbe zelených budov za susednými krajinami.
Okolie hlavnej železničnej stanice v Štokholme sa už dlhší čas nachádza vo fáze prestavby – stavebné práce pre výstavbu nového metra pod centrom mesta sú v plnom prúde, pričom novostavby administratívnych budov umiestnené pozdĺž koľajiska vytvárajú zároveň aj nový vzhľad mesta. V súvislosti s touto mestskou obnovou hrá nová budova Kungsbrohuset dôležitú úlohu z hľadiska nielen mestského urbanizmu, ale aj trvalo udržateľného rozvoja.
Administratívna budova LTD_1 v Hamburgu z dielne architektonickej kancelárie Pysall Ruge Architekten vyrástla na základe plánovania, ktoré sa zameriavalo najmä na trvalo udržateľný rozvoj, ekológiu a šetrenie zdrojmi – ekologické kritériá určovali urbanistickú koncepciu, spôsob výstavby, ako aj výber použitých materiálov. Preto sa niet čo čudovať, že budova bola ocenená zlatým certifikátom kvality Nemeckej spoločnosti pre trvalo udržateľné stavebníctvo.
Modernou, energeticky efektívnou kancelárskou budovou môže byť aj drevostavba. Nemecký koncern pôsobiaci v oblasti obnoviteľných zdrojov energie to dokazuje stavbou svojho firemného sídla v rýnsko-hessenskom meste Wörrstadt. Predstavuje realizáciu vízie zásobovania energiou z čisto obnoviteľných zdrojov. Výsledkom je takmer živý organizmus, ktorý produkuje viac energie než spotrebuje.
Exponovanou štokholmskou železničnou stanicou denne prejde také množstvo cestujúcich, že by bola škoda nevyužiť nimi zohriaty vzduch a nevykurovať napríklad niekoľko poschodí kancelárií. Naopak, chladiť ich môže blízky vodný kanál Klara Sjö, osvetľovať slnko. Keď sa tieto prirodzené zdroje zmiešajú so súčasnými technológiami, pridajú sa ekologicky orientované služby podporujúce ekologickú dopravu, recyklovanie a úspornosť a túto zmes ozdobí švédsky dizajn, môžeme servírovať jednu z najúspornejších budov sveta. Je ňou Kungsbrohuset, navrhnutá architektmi z kancelárie Strategisk Arkitektur.
Koncern Volkswagen posilňuje svoje pôsobenie na Slovensku. Tentoraz prostredníctvom svojej vlajkovej lode Audi, a to veľmi výrazne. Nové Audi Centrum Bratislava v bratislavskej Dúbravke je totiž najväčším centrom značky Audi v strednej Európe. Jeho architektúra, materiálové vyhotovenie, ako aj umiestnenie v urbanistickom priestore zreteľne podporujú značku so štyrmi kruhmi v logu. Audi Centrum Bratislava sa stalo neprehliadnuteľným signálnym bodom v blízkosti mimoúrovňového križovania diaľnice D2 a začiatku mestskej časti Dúbravka.
V mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava, v samotnom centre historického mesta, nedávno vyrástol polyfunkčný objekt U Kráľa Ľudovíta. Výraz hlavnej časti objektu sa priblížil k predchádzajúcemu Selepčéniho palácu zo 17. storočia, ktorý tu stál ešte začiatkom 60. rokov minulého storočia. Novostavba je teda skĺbením pamiatkarských princípov a tvorby v tendenciách a prejavoch súčasnej architektúry.
„...spraviť budovu so všetkými funkciami, ktoré človek potrebuje ku každodennému životu...“ – znie motto stavby polyfunkčného objektu Retro v bratislavskom Ružinove, ktoré evokuje návrat k ideálom Le Corbusiera. Retro však nemá byť len spomienkou na niečo staré, ale má ambíciu vrátiť architektonické prvky vytvárajúce centrum mestskej časti. Hlavný atribút Retra – bývanie – je doplnené rôznymi službami, nákupnou zónou, administratívnymi priestormi, ale aj poliklinikou, športoviskami a priestormi na zábavu.
Architektovi Milanovi Csandovi sa podarilo na neveľkom priestore rozohrať architektonickú hru na tému: ako poňať kváder na rozličné spôsoby. V priemyselnej zóne Lužianky neďaleko Nitry sa v blízkosti nachádzajú tri objekty z jeho ateliéru, ktoré ponúkajú variácie na administratívnu budovu. Najnovším prírastkom v tejto „hre“ je administratívna budova spoločnosti CAMPRI, ktorá po logistickej a výrobnej hale uzavrela areál tejto spoločnosti.
V Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska, sa na troskách pivovaru zrodil komplex, ktorý na jednom mieste koncentruje bývanie, administratívu s pracovnými príležitosťami, obchod, relax a služby. To všetko len pár stoviek metrov od centra hlavného mesta východu. „Naším úmyslom bolo spojiť všetky tieto funkcie dohromady a vytvoriť samostatne fungujúci celok,“ hovorí Ing. arch. Miroslav Marynčák, predseda predstavenstva developerskej spoločnosti PeeMDe Global, a. s., a zároveň architekt rezidenčnej časti komplexu.
