klimatická zmena

Premena zinkových striech na strešné záhrady v Paríži má viesť k zvýšeniu biodiverzity a posilneniu odolnosti mesta voči letným horúčavám.

Pozrite si, ktorých 22 európskych miest dostalo v prestížnom hodnotení najvyššie skóre za ich transparentnosť a odvážne opatrenia v oblasti klímy.

Opatrenia na boj s klimatickými zmenami by si mala nová vláda „upratať“ a navrhnúť ambicióznejšie riešenia. Upozornila na to Slovenská klimatická iniciatíva. Dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska sa totiž raz môžu stať štandardom na Liptove.

Spevnené plochy ako parkoviská sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. V lete sa veľmi rozpália a pomaly chladnú.

Benátky začnú od budúcej jari spoplatňovať turistov, ktorí do mesta zavítajú na výlet bez toho, aby v ňom prespali. Stanú sa tak prvým mestom na svete, ktoré spoplatňuje výletníkov.

Slovenská klimatická iniciatíva iniciovala výzvu, v ktorej odborníci vyzvali vládu, aby sa strategický plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality stal prioritou.

Dopady zmeny klímy na Slovensku považuje za závažný problém 70 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu vypracovaného v rámci projektu Slovenská klíma, transformácia a Green Deal 2023, ktorý zastrešuje organizácia Institut 2050.

Nepriaznivé vplyvy extrémnych zrážok budú zrejme závažnejšie pre mestá. Práve v nich bude totiž nárast teploty najciteľnejší pre výskyt husto zastavaných nepriepustných plôch, tzv. mestských tepelných ostrovov. V súčasnosti býva počas leta teplota v mestách približne o 10 stupňov Celzia vyššia ako v ich okolí.

Dlhodobé suchá sú podstatným dopadom zmeny klímy, ktorý ohrozuje aj Bratislavský kraj. Ich výskyt a dĺžka narastajú. Obciam prinášajú mnoho problémov, od nedostatku vody a zvýšenej prašnosti až po vystavenie zelene extrémnym podmienkam.

Po marcovom hlasovaní v Európskom parlament začal aj na Slovensku rezonovať návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov. O čom je tento návrh revízie a budú majitelia starších nehnuteľností povinní obnoviť svoje budovy?

Slovensko a Česko nespája len hranica, ale aj množstvo stále živých väzieb. Spoločne chcú v rámci projektu Interreg SK-CZ riešiť problémy, ktoré nepoznajú hranice štátov. Patrie medzi ne napríklad záplavy či dlhodobé suchá ako dôsledky klimatickej zmeny.

Správa Tatranského národného parku (TANAP) chce realizovať projekt za viac ako 7,9 milióna eur zameraný na zlepšenie stavu druhov a biotopov európskeho významu vo svojom kompetenčnom území.

Mesto Žilina reaguje na zmenu klímy zelenými opatreniami. Najnovšie sa na budove mestského úradu začína s výstavbou vegetačnej zelenej strechy, ktorá so sebou prinesie mnoho pozitív. Pomáha zadržiavať vlhkosť, reguluje teplotu, v zime udržuje teplo a v lete príjemne chladí.

Európsky parlament schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov. Do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami, ak to bude vhodné a ekonomicky uskutočniteľné.

Francúzski zákonodarcovia ako prví v Európe prijali legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje kombinovanie poľnohospodárskej produkcie a výroby solárnej energie. Agrovoltické projekty boli v tejto krajine doteraz stavané ako fotovoltické a podporované, ak spĺňali parametre inovatívneho projektu. Môžeme očakávať boom agrovoltiky aj na Slovensku?