Slovákov zmena klímy veľmi znepokojuje a myslia si, že je najväčšou výzvou pre ľudstvo v 21. storočí. Pri riešení tejto situácie by uprednostnili obnoviteľné zdroje energie. Vyplýva to z prieskumu Európskej investičnej banky, ktorá poskytuje dlhodobé financovanie pre zdravé investície a je najväčším veriteľom v oblasti projektov zameraných na opatrenia v oblasti klímy.
Vedci z Massachusettskej technickej univerzity (MIT) prišli so zaujímavým riešením, ako efektívne odstraňovať emisie skleníkových plynov. Stačí na to zeolit, teda minerálna podstielka, ktorá sa používa ako náplň do mačacích toaliet.
Stále platí, že väčšinu slovenských spotrebiteľov zaujíma skôr cena ako trvalo udržateľné stavebníctvo, konštatuje europoslanec Michal Wiezik, ktorý je zároveň aj ekológom a vedcom.
Minister životného prostredia sa zúčastnil diskusie o záveroch konferencie COP 26. Jednou z tém bolo aj globálne zníženie metánu do roku 2030.
Cirkulárna ekonomika môže významne prispieť k naplneniu klimatických cieľov. Jedným z cirkulárnych európskych miest sa chce stať aj Praha.
Záujemcovia z radov obcí, škôl, organizácií či spolkov sa môžu uchádzať o grant iniciatívy Sadíme budúcnosť, ktorý má podporiť výsadbu stromov v krajine.
Odborným garantom novej iniciatívy Sadíme budúcnosť sa stala Slovenská agentúra životného prostredia. Hlavnou myšlienkou projektu je podpora návratu funkčnej zelene.
Konferencia OSN o zmene klímy 2021, známa aj ako COP 26, sa do širokého povedomia zapísala cez memečka o vládnych predstaviteľoch, ktorí prišli diskutovať o znížení uhlíkovej stopy na vládnych špeciáloch.
Na Slovensku máme približne 15 tisíc verejných budov, obnovu si pritom vyžaduje až 75 percent z nich. Hoci niektoré sú už čiastočne obnovené, súčasné tempo obnovy budov je veľmi nízke a nepostačuje na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.
K dosiahnutiu klimatickej neutrality Slovenska do roku 2050 sa skepticky stavia viac ako polovica obyvateľov SR. Až 55 percent opýtaných neverí, že dosiahneme do roku 2050 klimatickú neutralitu.
Bratislava už teraz pociťuje dôsledky globálneho otepľovania a ak sa nič nezmení, bude ich cítiť ešte viac. Má pritom návod od expertov, ako klimatickým zmenám čo najlepšie odolávať.
Dnes žije v mestách 3,5 miliardy ľudí. Ročne sa prisťahuje ďalších 77 miliónov a podľa prognóz by mali v roku 2050 bývať v mestách až dve tretiny svetovej populácie. Mesto poskytuje pracovné príležitosti, prístup k vzdelaniu aj k zdravotnej starostlivosti. Už teraz sú mestá podľa expertov zodpovedné za polovicu emisií oxidu uhličitého. Čo pre mestá znamená klimatická kríza? Je urbanizácia cestou k záchrane planéty alebo si všetko len zhoršujeme?
Zmena klímy patrí k najväčším environmentálnym výzvam súčasnej spoločnosti. Už dnes možno badať niektoré jej prejavy, pozorované sú najmä nárasty teplôt vzduchu a extrémne prejavy počasia. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy priamo alebo nepriamo zasiahnu všetky sféry života a hospodárske sektory vrátane dopravy. Keďže vplyvy klimatickej zmeny sa prejavujú už aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované projekty dopravnej infraštruktúry na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym vplyvom.
