Na Stavebnej fakulte TU v Košiciach pokračuje výskum solárneho komína. Teoretická predstava o možnostiach využitia solárneho komína v systémoch pasívneho vetrania budov patrí jednoznačne do hľadáčika alternatívnych riešení, ktoré podporujú prirodzenú výmenu vzduchu vo vnútornom prostredí budov.
Projekt získal čestné uznanie SSTP v kategórii realizovaný projekt za rok 2011. Ocenený projekt sa vyznačuje vysokou aktuálnosťou vďaka zvýšenému chladiacemu výkonu pri nižšej spotrebe elektrickej energie v porovnaní s pôvodným zariadením. Pri realizácii sa využilo priame voľné chladenie, ktoré zaistilo dosiahnutie priaznivých energetických parametrov, a tým aj ochranu životného prostredia.
Riešia problémy s vetraním pri regeneráciách panelových domov a svoje miesto nachádzajú už aj v nových stavbách. Čoraz rozšírenejšie rekonštrukcie panelových domov sa zameriavajú prevažne na výmenu okien a zhotovenie tepelnoizolačného plášťa objektu. Už sa však vie, že tak nastáva postupné zhoršovanie vnútornej mikroklímy a v objektoch sa objavuje aj pleseň. Nevyhnutnou ochranou je preto zabezpečenie správneho spôsobu vetrania, ktorý bude využívať aj riadené vetranie s rekuperáciou tepla.
V súčasnom období dochádza v prípade veľkého počtu budov, a to tak bytových, ako aj občianskej vybavenosti, k výmene okien s cieľom znížiť spotrebu energie nutnej na ich prevádzku. Ide o budovy v bežnom štandarde, nízkoenergetické alebo pasívne.
Na čistenie vzduchu a ochranu ľudí existujú efektívne riešenia v podobe vzduchových filtrov. Človek každý deň skonzumuje kilo potravín, vypije dva litre tekutín, ale vdýchne až 25 kilogramov vzduchu. Preto je dôležité vedieť nielen to, čo konzumujeme, ale aj to, aký vzduch dýchame. A pretože približne 90 % času trávime vo vnútornom prostredí, je jeho kvalita pre našu pohodu a zdravie veľmi dôležitá.
Medzi základné problémy školských objektov patria nevhodné tepelnoizolačné vlastnosti budov, ktoré vyplývajú z platných spôsobov navrhovania a výstavby poplatných minulej dobe. Absolútne nevyhovujúca, najmä z hľadiska dodržiavania mikroklimatických podmienok v triedach, je aj úplná absencia mechanických vetracích systémov.
Klimatizácia je proces, pri ktorom sa odsáva vzduch z interiéru a po ochladení, resp. ohriatí, sa vháňa späť do miestnosti. Väčšina moderných klimatizačných zariadení vzduch aj odvlhčuje. Ojedinelosťou nie sú ani iónové osviežovače, kyslíkové sprchy alebo generátory, ktoré navyše eliminujú škodlivé látky z ovzdušia.
V ostatných desaťročiach sa na projektantov a realizátorov vzduchotechnických systémov kladú zo strany investorov vysoké nároky na realizáciu vetracích a klimatizačných zariadení. Týka sa to najmä veľkých stavebných komplexov, v ktorých nie je prirodzené vetranie vnútorných priestorov pri vysokých požiadavkách na kvalitu vnútorného prostredia prakticky realizovateľné.
Vetracie turbíny sa využívajú na odvetranie šachiet bytových domov už viac ako 14 rokov. Zďaleka nepredstavujú dokonalý systém, svojou nízkou cenou a stálou prevádzkou však zabezpečujú v odvetraní spoľahlivý štandard, čo používatelia v konečnom dôsledku uprednostnia. Aby však všetko fungovalo správne, treba dodržať niekoľko zásad a pôvodný systém odvetrania čiastočne rekonštruovať.
Rozhodnutie o tom, ktoré chladivo by sa malo v chladiacich a klimatizačných systémoch použiť, vychádza najmä z hlavných požiadaviek na bezpečnosť, náklady a ochranu životného prostredia. Na pozadí stále sa zvyšujúcich cien energie hrá však čoraz dôležitejšiu úlohu aj spotreba energie systému. Zvolené chladivo by malo mať v ideálnom prípade vynikajúce termodynamické vlastnosti, vysokú chemickú stabilitu a dobré fyzikálne charakteristiky. Navyše by nemalo mať žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na životné prostredie a malo by byť finančne nenáročné a dostupné na celom svete.
Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave patrila k najsledovanejším realizáciám ostatných týždňov a mesiacov na Slovensku. Ako magnet priťahovala pozornosť niekoľkými momentmi: bola hlavným stánkom nedávno ukončených Majstrovstiev sveta v hokeji 2011, jej výstavba sa predražila z pôvodných 71 miliónov eur na odhadovaných 95 miliónov eur a v neposlednom rade sa záujem odbornej i laickej verejnosti upriamoval na jej architektonický výraz, umiestnenie a technickú vybavenosť.
Ktorý typ vetrania je vhodný? Kedy, kde, aké vetranie a prečo? Na tieto základné otázky sa pokúsime hľadať odpovede v aktuálnej ankete nášho časopisu.
Nepríjemne vysoké teploty v interiéroch sa stávajú počas leta bežnou, aj keď nepríjemnou skutočnosťou. Preto mnohí z nás vyhľadávajú technické riešenia, ktoré im pomôžu udržať hladinu ortuti v teplomere na znesiteľnej úrovni.
Článok publikovaný v tejto rubrike v minulom čísle TZB Haustechnik sa venoval základným druhom snímačov merania rozličných škodlivín v ovzduší a ich voľbe. Žiadaná presnosť regulácie kvality vzduchu v interiéri však vo veľkej miere závisí od umiestnenia snímača, ktorý musí poskytovať čo najobjektívnejšie údaje o meranej veličine.
Kvalita vzduchu v interiéri závisí najmä od kvality vonkajšieho ovzdušia, objemu vzduchu, ktorý pripadá na osobu v miestnosti, výmeny vzduchu a množstva vzdušných škodlivín. Ich zdrojom sú obyvatelia a ich metabolizmus či fyzické aktivity, stavebné materiály, práce pri čistení a údržbe interiérov, ale aj zle udržiavané technické zariadenia v budovách. Základnou úlohou riadiaceho systému vetrania a klimatizácie budov je zabezpečiť dodávky takého množstva čerstvého vzduchu do priestoru, ktoré v danom okamihu spĺňa aktuálne požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia. Pri návrhu systému regulácie podľa kvality vnútorného vzduchu je veľmi dôležitá aj voľba snímača.
