klimatizácia a vetranie

Razantne, rozumne a účinne – tak by malo nové znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov rozvinúť svoj potenciál v oblasti hospodárstva, spoločenských vzťahov a životného prostredia. Pri rozhovore o tejto aktuálnej téme vám predstavíme ďalšiu osobnosť, ktorá sa podieľa na vývoji európskej energetickej politiky – Dr. Martina Elsbergera, národného experta na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie.

V decembri minulého roka sa pozornosť celého sveta sústredila do dánskej Kodane, kde sa konala globálna konferencia o ochrane klímy. Čo bolo vlastne napokon výsledkom viac ako 10-dňových rokovaní? Prinášame rozhovor s Dr. Lambertom Kuipersom z Technickej univerzity v holandskom Eindhovene a Georgesom Hoeterickxom, členom výkonného výboru asociácie eurammon (európskej iniciatívy za prírodné chladivá).

Súčasné storočie prináša neustále nové a moderné riešenia sústav techniky prostredia s cieľom vytvárať a zabezpečovať kvalitné vnútorné prostredie budov, využívať obnoviteľné zdroje energie, redukovať rastúcu spotrebu fosílnych palív, znižovať energetickú náročnosť budov, minimalizovať alebo eliminovať devastačný účinok na životné prostredie. V rámci techniky prostredia je predmetom záujmu aj oblasť vetrania v nebytových budovách. Základnou funkciou každého systému vetrania – či už prirodzeného, alebo mechanického – je zabezpečiť takú výmenu vzduchu v miestnosti, aby vnútorná klíma v nej mala optimálne parametre, a to jednak z tepelno-vlhkostného hľadiska, jednak z hľadiska celkovej koncentrácie prchavých organických látok a oxidu uhličitého.

Medzinárodné centrum v dánskom Lyngby sa významne zapísalo do dejín výskumu vnútorného prostredia, a to najmä v oblasti kvality vnútorného vzduchu. Do tohto článku sme pre vás vybrali niektoré konkrétne výsledky výskumu týkajúce sa nielen kvality vzduchu a jeho čistenia, ale aj tepelného komfortu či produktivity práce.

Skutočnosť, že vzduch je pre život nevyhnutný, dostáva v súčasnosti nový význam, keďže civilizačný rozvoj nielen znečisťuje životné prostredie, ale súčasne vytvára nástroje, ktorými sa proti tomuto znečisteniu možno brániť. Medzi takéto nástroje patrí aj vetranie. Počas života sa v ľudskom organizme ukladajú látky, ktorých hlavnú zložku tvorí z viac ako 80 % vzduch. Dbá sa na kvalitu vody a potravín. Hľadí sa však dostatočne aj na kvalitu vzduchu?

Informačná správa poskytuje informácie o typoch klimatizačných zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 9 smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) a niekoľko pokynov na vykonanie kontroly podľa odporúčaní normy EN 15240.

Popri teple a elektrickej energii začali tento týždeň v Teplárni Košice (TEKO), a.s., vyrábať aj chlad z tepla technológiou absorpčného chladenia. Novú revolučnú technológiu, nahrádzajúcu výrobu chladu pomocou elektrickej energie, zatiaľ skúšajú teplári v domácich podmienkach vo svojej administratívnej budove. Zámerom je však široká implementácia do obchodných centier, nových rezidenčných obytných komplexov i existujúcich obytných domov.

Úroveň expozície užívateľov neprijateľnou kvalitou prostredia v budovách závisí od zabudovaných stavebných materiálov a konštrukcií, od systémov techniky prostredia a stavu okolitého vonkajšieho prostredia. Miera ich pôsobenia sa mení v závislosti od typu škodlivín a charakteru ich zdrojov. Budovy na jednej strane eliminujú expozíciu užívateľov škodlivinami z vonkajšieho prostredia, na druhej strane sú však zdrojom znečistenia vnútorného prostredia.

Dokonalé zabezpečenie vnútorného prostredia podľa jeho účelu je hlavnou úlohou úspešnej realizácie. Nie vždy je však táto snaha úspešná. Súčasťou projektu by mala byť tiež štúdia vnútornej mikroklímy, ktorú možno použiť aj ako podklad na aplikáciu systému tzv. inteligentných budov.

Medzi ďalšie typy sálavých chladiacich systémov patria kapilárne rohože, chladiace panely či otvorené chladiace­ stropy. Vo všeobecnosti predstavujú sálavé chladiace systémy modernú alternatívu chladenia vnútorných priestorov­, v našich podmienkach sa však zatiaľ využívajú veľmi zriedka.

Sálavé chladiace systémy umožňujú úpravu tepelného komfortu osôb pri nízkej spotrebe energie. Pokúsime sa priblížiť ich všeobecné výhody a nevýhody a opísať ich konkrétne typy. Medzi najrozšírenejšie sálavé chladiace systémy patria chladiace stropy, ktorým venujeme najväčšiu pozornosť.

Značnej časti odbornej verejnosti je pojem tesnosti budov a Blower Door testu už známy. V ostatnom čase sa využitie tejto metódy stáva pri overení kvality dodaného diela, výpočte potreby energie, energetickom audite a certifikácii budov samozrejmosťou, a to najmä pre jednoduché a rýchle meranie.

Moderná vetracia technika umožňuje prostredníctvom inteligentných zariadení energeticky úsporné zásobovanie budov čerstvým vzduchom a zároveň chráni pred nepriaznivými vplyvmi životného prostredia.

Význam vzduchotechnických zariadení z hľadiska ich hygienicko-technického stavu sa do povedomia ľudí dostal najmä v ostatných rokoch. Pozornosť sa často zameriavala len na ich správnu funkčnosť a dobrý technický stav, zatiaľ čo kontrola hygieny a potrebná dezinfekcia sa zanedbávali. Zariadenia sa vo väčšine prípadov prevádzkujú aj viac rokov bez toho, aby sa aspoň na dostupných a viditeľných miestach realizovalo čistenie. Tak vzniká živná pôda pre škodlivé mikroorganizmy a šíriteľov chorôb, zvyšuje sa požiarne riziko alebo sa znižuje výkon jednotlivých súčastí.

Na vytvorenie kvalitnej vnútornej klímy sa dnes v severských oblastiach používajú najmä chladiace trámy, ktoré poskytujú vysoký komfort so správnou teplotou bez hluku a prievanu. Trámy pracujú na indukčnom princípe, chladiaca a vykurovacia voda udržuje správnu teplotu v miestnosti a prívod upraveného primárneho vzduchu zaisťuje prísun čerstvého vzduchu do priestoru. Výber typu chladiacich trámov závisí od typu budovy a charakteru miestnosti.