kultúrne stavby

Kanadsko-americký architekt Frank O. Gehry (1929) navrhol ďalšie okázalé múzeum, ktorým potvrdil svoj koncept vnímania architektúry: „Aj keď rovnako ako iní často vkladám mnoho úsilia do toho, čo robím, výsledok sa vždy javí ako náhodný. A to je to, o čo mi ide.“

Projekt Zelený les v Modre-Kráľovej je pietnym miestom venovaným Jakubovi Grünwaldovi a jeho rodine i všetkým obetiam holokaustu. Je aj symbolickým  zastavením sa v životnom behu, ktoré núti uvažovať nad duchovnými a morálnymi hodnotami zostávajúcimi v platnosti aj v premenách času.

Vždy poteší, ak sa aj taká zdanlivo jednoduchá konštrukcia, akou je vyhliadková veža, dostane na stôl architektom. Športoví nadšenci v Kálnici ocenia, že nová veža bude nielen funkčná, ale bude mať aj šmrnc.

Druhá dekáda 20. storočia bola poznačená svetovou vojnou v rokoch 1914 až 1918, ale napriek tomu na Slovensku vzniklo viacero pozoruhodných diel. Ako ikonu tejto dekády sme vybrali budovu Reduty v Bratislave, ktorá nedávno prešla rozsiahlou rekonštrukciou.

Betónová škrupina so zaobleným tvarom vodnej kvapky splýva so zvlneným krajinným reliéfom. Architektonické riešenie je spoluprácou známej architektky Ryuei Nishizawa a sochára Rei Naito.

Putrajaya ako federálne administratívne centrum by sa malo stať mestom v záhrade. Ide o koncepciu ohľaduplnú k životnému prostrediu, ktorá je plne v súlade s trvalo udržateľnou výstavbou. Pôjde o miesto, kde sa dostáva do rov­nováhy pulzujúca ekonomika mesta s vysokým percentom zaľudnenia a nárokmi obyvateľov v sfére služieb a kvality života s ohľadom na životné prostredie. Na vytvorenie záhradného mesta sa využijú možnosti vyspelých technológií.

Koncom marca tohto roka sa začali na čunovskej hrádzi stavebné práce na dostavbe Múzea moderného umenia Danubiana. Je ozdobou polostrova v Hrušovskej zdrži už od roku 2000.

Slovenskí architekti sa presadili na atraktívnom mieste – v Číne! Podľa návrhu ateliéru GFI sa v severočínskej provincii Hebei bude stavať Wave Church –ekumenický objekt s charakterom a typológiou európskych chrámových stavieb.

Architekt Steven Holl je opäť neuchopiteľný. Na prvý pohľad by sa zdalo, že jeho múzeum umenia v čínskom Nankingu je akýmsi veľkorysým dovolenkovým domom, a nie múzeom pre verejnosť. Jeho tvary a dispozícia sú opäť pôsobivé, rovnako ako zasadenie objektu do krajiny. Spomedzi stromov vyčnieva ako periskop z ponorky či oko bájneho obra Kyklopa. Steven Holl opäť priniesol spojený zážitok.

Úrad sociálnych služieb a Daňový úrad (La Defense office) od ateliéru UNStudio. Dajte sa uniesť zrkadliacim efektom farebnej fasády.

Prvý projekt Franka Gehryho v Latinskej Amerike, múzeum na ploche 4000 m2 v Paname. Rozbitá strecha plná jasných farieb rozpráva o pestrofarebnej faune a flóre tropických regiónov.

Mestská knižnica v Stuttgarte nepatrí k tradičným budovám, ktoré sa triafajú do vkusu väčšiny. Vďaka jedinečnému konceptu sa, našťastie, nedá zaškatuľkovať. Lutz Werner projekt tejto novej knižnice, situovanej na Mailänderskom námestí, uchopil z úplne inej perspektívy.

Pavilónu dominuje oceľ a prírodné vŕbové prútie. Košikárstvom je inšpirované aj nádvorie, ktoré tvarovo pripomína prútený košík. Navzájom prepletené prúty vytvárajú nielen zaujímavý fasádny prvok, ale zároveň pôsobia ako tieniaci prvok proti slnečnému žiareniu. Výstavný pavilón je postavený na parcele s rozlohou 6 000 štvorcových metrov. Úžitková plocha je 7 500 štvorcových metrov. Okrem priestorov určených pre vystavovateľov, sa tu nachádzajú aj zóny pre hostí a organizáciu oficiálnych recepcií, hľadisko so 150 sedadlami a konferenčné miestnosti vybavené technikou umožňujúcou simultánne tlmočenie, tlačovou miestnosťou a podpornou zónou pre španielskych vystavovateľov. Architektúra výstavného pavilónu reflektuje španielske klimatické podmienky a snahu znovu uviesť do života tradičné košikárstvo. Voľba materiálov vytvára akýsi most medzi kultúrami dvoch svetov – Španielska a Číny.

Kostol Božieho milosrdenstva na košickom sídlisku KVP pôsobí medzi pravouhlými tvarmi panelových domov ako zjavenie. Titánzinkový plášť tesne obopína nezvyčajnú konštrukciu inšpirovanú organickou architektúrou. Najväčší zážitok však čaká veriacich vnútri.

Priemyselná hala s interným označením FACC WERK 4 bola oficiálne otvorená v júni 2007. Dnes v nej približne 350 pracovníkov vyrába komponenty pohonných mechanizmov pre lietadlá typu Boeing a od apríla 2010 aj pre Airbusy. Výrobný objekt sa vyznačuje inovatívnou architektúrou, ktorá aj podľa technického riaditeľa spoločnosti Facc Roberta Machtlingera odráža firemnú identitu a je výrazom firemnej kultúry.