kultúrne stavby

Peniaze z plánu obnovy, cezhraničnej spolupráce, eurofondov, Nórskych fondov, rezortu kultúry smerujú do kultúrnych stánkov či národných kultúrnych pamiatok v mestách, obciach a samosprávnych krajoch.

Jeho prenájom v minulosti viackrát nevyšiel a budúcu podobu hľadal márne. Mýtny domček na staromestskej strane Dunaja je dnes pod plachtou a prechádza komplexnou rekonštrukciou. Tá priniesie nie len obnovenú kultúrnu pamiatku, ale aj priestor, do ktorého sa konečne vráti život. Opačný scenár ale nastáva pri Mýtnom domčeku na druhej strane mosta.

Samosprávy vlastnia rôzne kultúrne zariadenia, ktoré financujú a snažia sa aj o nové projekty. Ako sa im v tom darí, sme sa spýtali zástupcov krajských samospráv a miest.

Dostáva poriadne zabrať. Vo všetkých smeroch. V tom „našom“ sme sa odborníkov pýtali: „Ktoré kultúrne stavby by sa mali čo najskôr zrekonštruovať, aby sme o ne nadobro neprišli?“ A zaujímalo nás i: „Ako pristupuje spoločnosť k obnove kultúrnych diel?“

To, čo bolo desaťročia zanedbané, dnes ožíva. Kultúrne stavby po celom Slovensku postupne získavajú ráz 21. storočia a stávajú sa špičkovými inštitúciami. V niektorých prípadoch však radosť strieda skepsa.

Príčin je viacero. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá je dlhodobo v zlom technickom stave. Práce treba zrealizovať do konca roka 2029. O rok neskôr totiž čaká na Slovensko predsedníctvo v EÚ a kaštieľ po obnove by mal by miestom pre takéto vysoko reprezentačné a zároveň medzinárodné pracovné podujatie. V neposlednom rade štát nepokryje na 100 % náklady vyše 100 mil. eur.

Kaštieľ v Čunove sa stal z ruiny absolútnou pýchou obce a dnes plní úlohu moderného ekocentra. Z budovy, ktorú kedysi ľudia obchádzali, sa tak stalo miesto, ktoré vyhľadávajú.

Keď sa dnes človek prejde Žarnovickou ulicou, uvidí nenápadnú a zanedbanú budovu z minulého storočia. Ak sa ňou prejde o pár rokov, uvidí moderné kultúrne stredisko 21. storočia s drevenou prístavbou. Mestská časť Rača v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy totiž premení zanedbaný objekt na miesto, ktoré sa stane pýchou Rače a pomôže aj samotnej metropole. Aj keď je dnes samotná realizácia mierne vzdialená, dôležitý posun nastáva v povoľovacom procese.

Georgievitsov palác, po novom Dom hudby, je klenotom historickej štvrte centra Bratislavy a dnes prechádza komplexnou obnovou. K cieľu stať sa reprezentatívnou stavbou dvoch ustanovizní, ako aj zlepšiť celkové vnímanie zanedbanej Panenskej, je už skutočne blízko. Redakcia ASB má o obnove podrobný prehľad, nakoľko stavbu osobne navštívila a disponuje aj ideovou štúdiou interiéru od architekta Matúša Ivaniča, z ktorej čerpáme v nasledujúcom texte.

Slovenská národná galéria (SNG) sa stala držiteľom výnamných úspechov a ocenení na domácej scéne. Ešte v minulom roku bola nominovaná aj na zahraničné ocenenie – EU Mies Award 2024, čo je Európska cena za architektúru. Slovensko zastupovalo v celkom počte 382 európskych stavieb 6 projektov, pričom do užšieho výberu sa dnes dostala len jedna – Slovenská národná galéria.

V roku 2022 bolo Kino Lumière krátko pred plánovanou rekonštrukciou, v septembri ho však zachvátili plamene. Aj napriek rýchlemu uhaseniu sa do miestností dostal dym a splodiny, ktoré zničili značnú časť priestorov a kino muselo byť dlhodobo uzatvorené. Dnes Kino Lumière ohlasuje návrat veľkolepou rekonštrukciou, ktorá prekonáva očakávania.

Keď nórski prisťahovalci prišli na americký severozápad, do zasľúbenej zeme si so sebou priniesli množstvo znalostí a tradícií v oblasti remesiel aj staviteľstva. Ich život na novom kontinente od 19. storočia mapuje múzeum Vesterheim v štáte Iowa. Najnovšie dostalo čerstvý prírastok v podobe výnimočnej budovy aj premysleného verejného priestoru, v ktorom nechýba zeleň ani komunitné zóny.

Na stavebnom povolení pre tento projekt kultúrnej infraštruktúry pracujú mesto Košice a občianske združenie Chi3, ktoré má podpísanú nájomnú zmluvu na legendárne kino do konca januára 2047.Objekt je pamätihodnosťou mesta a nachádza sa na Luníku II. Jeho účtovná hodnota a priľahlých pozemkov je takmer 600-tisíc eur podľa informácií z roku 2022.

Zlá statika, praskliny v stenách alebo kvapkajúca voda zo stropu. To je súčasný stav Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Zo stien chátrajúcej budovy museli byť v roku 2022 dokonca odinštalované diela slovenského národovca, pre katastrofálny stav galérie boli premiestnené do bezpečia depozitáru. Donedávna len ťažko uveriteľné sa dnes stáva skutočnosťou, podľa najnovších informácií redakcie ASB sa galéria v Ružomberku začína rekonštruovať.

Podľa Emílie Vášáryovej je ideálnym bratislavským divadlom. Stojí v srdci historického centra, otvorené bolo ešte v polovici minulého storočia a navštívil ho aj tibetský vodca Dalajláma XIV. Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava je obyvateľom Bratislavy veľmi dobre známe, za sebou má niekoľko významných predstavení a pozornosť púta aj vzácnymi umeleckými vitrážami. Priestory divadla už v minulosti prešli istou obnovou, dnes sa ale pripravuje ďalšia.