ASB mosty Stránka 13

mosty

Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1 hranica ČR/SR – hranica SR/UR, ktorá patrí do medzinárodného ťahu E50 (Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod). Účelom stavby je dobudovať základný ťah D1, ktorý je súčasťou celoštátnej cestnej siete.

Príspevok je pokračovaním článku Progresívne technológie výstavby mostov vo svete, v ktorom boli opísané technológie FLEXI ARCH a OPS (tzv. organické predpätie). Venovali sme sa v ňom aj novým riešeniam prechodovej oblasti integrovaných mostov a výpočtom genetickými algoritmami. Táto časť sa venuje dvom technológiám, ktoré patrili ešte donedávna do žánru science fiction a ktoré napredujú veľmi rýchlo – technológii stavby mostov 3D tlačou a stavbám mostov s využitím dronov.

Najdôležitejším a najnáročnejším stavebným objektom v rámci stavby Nosného systému MHD v Bratislave bola rekonštrukcia Starého mosta cez Dunaj. Starý most, pôvodne Most Františka Jozefa, bol postavený v roku 1890 ako prvý pevný most v Bratislave. Po súčasnej rekonštrukcii prevádza cez Dunaj obojsmernú dvojkoľajnú trať určenú pre električku a tram-train.

Mostný objekt SO 224-00 Most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou je jedným z nosných stavebných objektov úseku D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Hlavnou úlohou tohto mostného objektu je previesť dopravu na tomto úseku diaľnice ponad cestu na Vranie, rieku Kysucu a vetvu cesty I/11 budovanú v rámci tejto stavby.

Video

Zariadenie s váhou 580 ton a dĺžkou 91 m sa využíva pri ukladaní prefabrikovaných nosníkov pri stavbe viaduktov.

Na začiatku tohto roka sme sa navždy rozlúčili s Ing. Gabrielom Tevecom, dlhoročným významným odborníkom v oblasti betónových mostných konštrukcií na Slovensku. Keďže sa svojou prácou hlboko zapísal do povedomia slovenských i českých odborníkov v oblasti navrhovania, projektovania aj realizácie mostov z predpätého betónu, s úctou prinášame krátku rekapituláciu jeho bohatej odbornej činnosti.

V decembri minulého roka bol daný do užívania nový úsek diaľnice na východnom Slovensku D1 Fričovce – Svinia s dĺžkou 11,2 km. Tento diaľničný úsek bol postavený podľa tzv. žltej knihy Fidic, čo znamená, že pri dodržaní určitých podmienok mal zhotoviteľ voľnú ruku pri návrhu konštrukcií a mohol hľadať optimálne riešenia. Hlavným kritériom výberu riešenia bola cena, pričom najväčšia možnosť úspory sa núkala najmä pri návrhu mostných objektov.

Spoločnosť Amberg Engineering, s. r. o., spracúva dokumentáciu na realizáciu stavby mostného objektu na D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka s názvom 206-00 Most na D1 nad poľnou cestou a potokom v km 37,781. V súčasnosti sa na stavbe dokončujú niektoré prvky spodnej stavby a montujú sa prefabrikáty nosnej konštrukcie ľavého mosta.

Video

Kruhový most na južnom pobreží Uruguaja umožňuje šoférom spomaliť jazdu a ponúka tak panoramatický pohľad na okolitú scenériu (Rafael Viñoly Architects)

Hlavným prvkom začiatku úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, ktorý je významným dopravným projektom tejto oblasti spájajúcim Žilinu s poľskými Katovicami, je križovatka Svrčinovec, ústiaca do tunela Svrčinovec. Križovatka sa nachádza v k. ú. Svrčinovec, v okrese Čadca. Tvorí ju 6 oporných a spevňujúcich múrov, množstvo prístupových ciest a 4 mostné objekty – SO 237-10, SO 237-20, SO 237-30, SO 237-40, ktoré sú predmetom článku. Priestor dostane aj SO 242-00 Most „Vŕšok“, ktorý je takisto súčasťou úseku D3 Svrčinovec – Skalité.

Explózia dopravných prostriedkov spojená s potrebou maximálnej dostupnosti všetkých regiónov generuje na budovaných komunikáciách aj veľkú výstavbu mostov. Desiatky a stovky mostov však tvoria na komunikačnej sieti citlivé ohnivká, pri ktorých platí známa poučka – celá reťaz je taká spoľahlivá, aké sú spoľahlivé jej jednotlivé ohnivká.

Dopravná situácia na Slovensku si vyžaduje rozšírenie siete diaľnic a rýchlostných ciest. Momentálne prebieha výstavba viacerých úsekov, prevažne mostných konštrukcií. Kvalitné zhotovenie mostných objektov je ovplyvnené aj správnym výberom debniacej techniky, ktorý sa odzrkadlí nielen na výslednom vzhľade betónu, ale aj na rýchlosti realizácie stavebných úkonov a na produktivite práce stavebného personálu.