nadčasová architektúra

Aktuálna realizácia bytovej výstavby v Bordeaux je ako stránka vytrhnutá zo stredu knihy. Chápeme, že za ňou stojí istý význam a reputácia tvorcu, no napriek tomu je pre nás jej posolstvo bez kontextu neuchopiteľné.

Začiatkom tohto roka pribudlo medzi národné kultúrne pamiatky výrazné dielo povojnovej architektúry. Obrátená pyramída architektov Štefana Svetka a Štefana Ďurkoviča so svojou brutalistickou estetikou síce vo verejnosti vyvoláva značne rozporuplné reakcie, odborníci sa však na jej kvalitách zhodujú.

Projekt Ocenenie za príkladnú obnovu 2017 je už ôsmym ročníkom podujatia, ktoré organizuje Academia Istropolitana Nova v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a s podporou Prvej stavebnej sporiteľne. Jeho cieľom je mapovať a prezentovať obnovu tradičnej architektúry v regióne, t. j. architektúry, ktorú môžeme nazvať ako autentickú a prispievajúcu k formovaniu kultúrno-historickej identity krajiny, miest a obcí.

Nie každá historická pamiatka ľahne na Slovensku prachom zabudnutia a nie každá komplexná obnova historického objektu musí byť premárnenou príležitosťou. Platí to aj o zámku v Haliči, ktorý má za sebou prvé mesiace plnej prevádzky a pred sebou náročnú úlohu vrátiť investíciu.

Premena funkcie je napínavou aj náročnou úlohou. Architekt sa musí vyrovnať s odlišnou dispozíciou či mierkou a správne prepojiť nové s pôvodným.

Nízky záujem verejnosti a nedostatok financií – to sú dva základné momenty, ktoré brzdia komplexnejšiu a rozsiahlejšiu obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku. Napriek tomu existujú postupy a úsilie ľudí, ktorí sa snažia o zachovanie výrazných stôp našej minulosti.

Pamiatka je živá najmä vtedy, keď sa ľudia na ňu chodia pozerať. Možno táto veta zjednodušuje celý zložitý komplex ochrany a obnovy pamiatok, ale vystihuje podstatu odkazu histórie. Navyše, ak táto história nie je príťažlivá, tak jej nepomôže ani zápis do klenotnice UNESCO. Poďme sa teda do terénu pozrieť na niekoľko príkladov aktuálnej záchrany pamiatok prvej kategórie.

Forma sleduje funkciu. Leitmotív významnej medzivojnovej avantgardy – funkcionalizmu – bol jasný. Čo sa však stane, ked sa účel stratí? Zväčša je to poriadny problém. Do jeho rozpletania vstupuje viacero záujmov i názorov. Slovensko nie je výnimkou.

Dom s pohnutým osudom: Najkrajší dom architektonickej moderny v Českej republike. Najdrahšia vila medzivojnového Československa. Dom s najpohnutejším osudom. Vila Tugendhat v Brne od Miesa van der Roheho…

Aké zásahy a architektonické vstupy ešte možno považovať za obnovu oživujúcu pôvodné kvality pamiatky a kedy už ide o bezočivú prestavbu ničiacu to, prečo si túto architektúru ceníme?

Architekt Bohuslav Fuchs projektoval kúpalisko v čase úplne odlišných rekreačných aj cestovateľských možností, v roku 1935. Umiestnenie areálu vo vzťahu k mestu vzhľadom na morfológiu terénu a mikroklímu na južnej strane údolia spolu s jeho funkčným rozvrstvením a dispozičným riešením svedčí o výnimočnom talente autora.

Flámska metropola Gent bola po dobu zhruba 100 rokov mestom s rozpačitým heterogénnym centrom. Komplikovaný urbánny problém sa pred troma rokmi podarilo vyriešiť domácim architektom delikátne razantným spôsobom.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach bol postavený podľa projektu významného českého architekta Jaromíra Krejcara v roku 1932. Objekt letnej zotavovne architektonicky stvárnenej do podoby lode prešiel niekoľkými stavebnými zásahmi a v októbri v roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes patrí firme ALLMOND LLC z mesta Lexington (v štáte Kentucky v USA).

Čo by ste si prečítali v časopise ASB, keby vychádzal v roku 1915?

Pamiatky industriálnej architektúry v Bratislave nám miznú pred očami a nenávratne sa strácajú do roviny spomienok podobne ako obrazy starého sveta. Režisér Dušan Hanák tieto spomienky na niekdajších ľudí a spôsob ich života aspoň zafixoval do filmu, o pamiatky industriálu nemá takmer nik záujem. Prečo?