V rozsahu neveľkom diele Jaromíra Krejcara nachádzame viaceré kúpeľné stavby, napríklad kúpeľný dom v Karlových Varoch (1931), projekt sanatória v Poděbradoch (1931), súťažný návrh na tuberkulózne sanatórium v Starom Smokovci (1932) a súťažný návrh na sanatórium vo Vyšných Hágoch (1932). Realizovať sa mu však podarilo iba jediný návrh, a to v Trenčianskych Tepliciach. Ide o niekdajší kúpeľný dom Nemocenskej pokladne soukromých úředníkov, ktorý dnes poznáme ako Liečebný dom Machnáč.
Kolonádový most v Piešťanoch patrí k najvážnejším slovenským ašpirantom zo stavieb modernej architektúry na zápis do svetového kultúrneho dedičstva. Je príkladom, že aj inžinierska stavba môže byť vynikajúcim architektonickým dielom. V tvorbe architekta Emila Belluša to však nie je ojedinelý prípad. Obilné silo NUPOD či vodojem v Trnave sú ďalšími príkladmi vynikajúceho spojenia architektúry a inžinierskej stavby.
K tzv. zlínskej architektúre nepatria len výrobné budovy a rodinné domy. Jej súčasťou sú hotely, školy, obchodné domy a aj viaceré sakrálne stavby. Patrí sem napríklad evanjelický kostol v Zlíne (1937), Kostol sv. kríža v Bratislave-Petržalke (1931), aj známy (ale nerealizovaný) súťažný projekt kostola a pamätníka Tomáša Baťu v Baťove (1940). Autorom všetkých týchto projektov bol architekt Vladimír Karfík. K najznámejším Karfíkovým sakrálnym stavbám však patrí rímsko-katolícky kostol v Baťovom továrenskom meste na Slovensku – Baťovanoch, dnešnom Partizánskom.
