Rodinný dom v Starom Plzenci nebol nijakou prvotinou v Čechách už mediálne známeho architekta nízkoenergetických a pasívnych domov. Keď adepti energeticky úsporného životného štýlu oslovili Josefa Smolu, túžili najmä „vypadnúť“ z ich veľkého rodinného domu, ktorého údržba im už brala priveľa času a energie...
Kedysi to bol Dom dôchodcov, dnes je St. Koloman Dom pre všetky generácie, v ktorom bude materská škôlka, opatrovateľská služba a rezidenčné byty. Chátrajúca budova v rakúskom meste Stockerau prešla počas uplynulých dvoch rokov významnou rekonštrukciou, ktorá sledovala zámery vedenia mesta. „Ide o najväší projekt renovácie objektu s využitím prvkov pre pasívny štandard na území Rakúska a možno aj v Európe,” hovorí Monika Döll, členka marketingového oddelenia spoločnosti Saint-Gobain ISOVER Austria.
„Koncepcia a architektonická forma je odpoveďou na požiadavky energetickej úspornosti, nie však na úkor optimálneho prevádzkového riešenia. Škôlka musí vyhovovať ekologickým princípom, mnohým predpisom, ale predovšetkým deťom,“ hovorí architekt Pavel Šmelhaus, jeden z autorov materskej školy v Mrači, ktorá nedávno získala titul Nízkoenergetická a pasívna stavba roka. Ekologická drevostavba voniaca lesom je s jej veselými farebnými interiérmi minisvetom, do ktorého sa deti aj ich rodičia radi vracajú.
Nový dom pre mladú rodinu zo severnej Moravy mal spĺňať dve základné požiadavky – pohodlie a minimálnu spotreba energie. Pri výbere vhodného projektu kládli dôraz na modernú architektúru a skúsenosti projektanta s navrhovaním a výstavbou energeticky úsporných drevených domov. Nakoniec sa rozhodli pre návrh Ing. arch. Michaela Kocycha.
Mnohé techniky nenáročnej nízkoenergetickej výstavby sú ľudstvu známe dávno. Ponúkajú sa však aj novodobé výdobytky, napríklad sofistikované kontrolné systémy alebo mestské veterné turbíny. Tretiu skupinu tvoria technológie, ktoré sa nachádzajú ešte len v štádiu vývoja, napríklad kombinované využitie slnečného tepla a výroby elektriny. Pozrieme sa na to, aké nástroje má vlastne architekt či investor k dispozícii v súčasnosti, z čoho pozostáva energeticky nenáročná stavba a ako zapadá do skupiny ekologickej tvorby.
Dňa 13. mája 2009 oslávil RHEINZINK za účasti hviezdneho architekta Daniela Libeskinda položenie základného stavebného kameňa svojej novej prijímacej budovy. Vila Libeskind je prefabrikovaná, energeticky nenáročná stavba s drevenou rámovou konštrukciou. Popri použitej prírodnej surovine – dreve – sa aj v ostatných častiach uplatňujú stavebné produkty šetrné k životnému prostrediu.
Archa v Nenačoviciach bola prvým domom v pasívnom štandarde, ktorý bol v Českej republike postavený. Priekopníci to nemajú nikdy ľahké. Pri realizácii tohto projektu pred piatimi rokmi sa začali peripetie tak pre architekta, ako aj pre investora. Ekologicky šetrný prístup je pre neho totiž celoživotným krédom.
Neúmerne drahé pohodlie je štýl, ktorému sa rozumný a ekologicky uvažujúci človek zďaleka vyhne. Premýšľaví investori hľadajú skôr úsporné riešenia, vďaka ktorým dokážu znížiť prevádzkové náklady svojich domov na minimum.
Keď plánovali svoj vysnívaný dom, boli Gablasovci nadšení ideami pasívnej výstavby. Oslovila ich najmä možnosť takého fungovania domu, ktoré nezanechá budúcim generáciám pamiatku v podobe skleníkového efektu a zničenej prírody. Navyše sľuboval prevádzku finančne nenáročnú, ktorá bude únosná, aj keď už nebudú ekonomicky aktívni. Postupne však prichádzali na detaily, ktoré im na pasívnom dome nevyhovovali, a tak sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Chceli predsa dom na celý život. Taký, ktorý splní ich predstavy o rodinnom bývaní, a zároveň bude úsporný, pohodlný a praktický.
Spoločenské uvedomenie firiem o životnom prostredí vo svete stále rastie, čo ovplyvňuje ich správanie pri určovaní firemnej stratégie. "Mení sa už pohľad na energeticky úsporné budovy aj u firiem na Slovensku," uviedol Andrew Thompson, výkonný riaditeľ bratislavskej kancelárie Cushman & Wakefield zameranej na služby v odbore komerčných nehnuteľností.
Neberme to ako božie prikázania, normalizácia architektúre nesvedčí. No zamyslime sa nad tým, ako naše stavby ovplyvňujú životné prostredie. Sú s ním v súlade alebo ho ničia? Naznačíme tu desať prístupov, ako to robiť lepšie...
V priemyselnej zóne mestskej časti Poprad-Matejovce sa chystá výstavba nového administratívneho centra spoločnosti Tatramat – ohrievače vody, ktorá je dcérskou spoločnosťou nemeckého výrobcu vykurovacej techniky – Stiebel Eltron. Budova je koncipovaná ako energeticky nenáročná – takmer výhradne bude využívať alternatívne zdroje energie. Energiu čerpá zo solárnych panelov a tepelných čerpadiel typu vzduch – voda a zem – voda. Nadštandardne technologicky vybavenej budove zodpovedá adekvátna tepelná izolácia. Tá spolu s aktívnym energetickým využívaním obnoviteľných zdrojov radí projekt stavby na popredné priečky v oblasti energetickej úspory.
Stále častejšie skloňovanou témou moderného sveta je otázka zachovania zdrojov energie, kultúrneho a prírodného bohatstva krajiny budúcim generáciám. Potreba riešenia energetickej problematiky neobchádza ani stavebníctvo. O energeticky nenáročných budovách, zásadách ich projektovania a realizácie, ako aj o budúcnosti udržateľných technológií v stavebníctve sme hovorili s Ing. Miroslavom Marešom, generálnym riaditeľom projektovej, inžinierskej a konzultačnej spoločnosti Tebodin Slovakia.
Keby sme posudzovali drevo ako stavebný materiál z hľadiska komplexu mechanických, tepelnotechnických a estetických vlastností, ako aj dosahu na životné prostredie, zrejme by sme medzi ostatnými materiálmi nenašli obdobnú alternatívu. Návrat k drevenej architektúre je nielen vyjadrením hľadania pôvodných hodnôt v dnešnej rozkolísanej dobe. Dôvodom jeho využívania v mnohých krajinách Európy je aj trend znižovania energetickej náročnosti a trvalo udržateľného rozvoja.
Slovenský Inštitút pre energeticky pasívne domy spája sily s českým Centrom pasívního domu a spoločne pripravujú konferenciu PASIVNÍ DOMY 2008 v Brne. Záštitu nad konferenciou prevzal minister životného prostredia SR Ing. Ján Chrbet.
