obnova bytových domov

Hlavný potenciál možných úspor energie v oblasti bytového sektora predstavuje obnova už existujúceho bytového fondu. "Nové bytové budovy vzhľadom na svoj rozsah výstavby oproti možnostiam a predpokladom potrebnej obnovy budov predstavujú menší potenciál úspor, aj keď sa budú stavať minimálne v nízkoenergetickom štandarde," konštatuje sa v hodnotiacej správe a návrhu opatrení implementácie klimaticko-energetického balíčka z dielne envirorezortu. Opatrenia súvisiace s obnovou bytového fondu si do konca roku 2008 vyžiadali 1,4 miliardy eur z prostriedkov štátu a ďalších 271,2 milióna eur z bankových zdrojov.

Empirickou zásadou konštrukčnej tvorby stykov v detaile osadenia okien v starej panelovej výstavbe je skutočnosť, že z hľadiska hydrodynamiky išlo o styk s jedným štádiom tesnenia – tmel alebo tmel a tesniaci profil z mikroporéznej gumy. Kotviace prvky detailu osadenia okna neboli schopné vyvinúť požadovaný prítlak na gumenú vetrovú prekážku styku. Vznikali tak masívne tepelné mosty, ktoré umožňovali nielen únik tepla, ale zvyšovali aj riziko vzniku plesní a kondenzácie vodnej pary po obvode okna.

V príspevku sa zameriame na postup pri posudzovaní stavebných zmien v objekte jedného z bratislavských variantov stavebnej sústavy T16 na sídlisku Krasňany v Bratislave. U správcu, majiteľa bytu, ani v známych projekčných strediskách sa nenašla projektová dokumentácia s podstatnejšími údajmi, preto sme zvolili cestu jednoduchých sond do omietok rozhodujúcich stavebných prvkov.

Panelová výstavba bytových domov sa začala v roku 1954, keď sa postavil prvý panelový dom s plochou strechou. Tento systém predstavoval v priemere až 90 % z celkového počtu bytov postavených v rezorte ministerstva výstavby a stavebníctva do roku 1990. Na všetkých panelových sústavách, okrem niekoľkých, je zastrešenie plochou strechou. V súčasnosti veľké množstvo týchto striech vykazuje určité poruchy. Tie sú dôsledkom vyčerpania životnosti materiálov, nesprávnej konštrukčnej tvorby, zlej kvality prác a zanedbanej údržby.

Kým v minulosti sa obnova bytového domu vnímala ako nadštandard, dnes je už takmer nutnosťou. Okrem samotného úžitku je veľkou výhodou aj úspora na energiách. Realizáciou rekonštrukcie totiž môže bytový dom ušetriť na energiách až 40%. ČSOB Finančná skupina ponúka úvery na obnovu bytového fondu pre spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) i bytové domy v správe správcovských spoločností, resp. bytových družstiev. Parametre produktov sú výhodne nastavené a klient má možnosť vybrať si zo špecializovaných produktov a služieb to, čo mu najviac vyhovuje.

Súhrnné požiadavky na pohodu vnútorného prostredia v budovách sa delia na množstvo menších požiadaviek a kritérií týkajúcich sa tepelnej ochrany budov, stavebnej akustiky a denného osvetlenia. Pri návrhoch obnovy jednotlivých čiastočných stavebných konštrukcií sa posudzuje ich výsledné tepelno-vlhkostné správanie (prechod tepla, difúzia vodnej pary a jej prípadná kondenzácia) a ich akustické vlastnosti (vzduchová a kroková izolácia).

V tradičnom čase – od 18. do 19. novembra – a na tradičnom mieste v Grand hoteli Permon v Podbanskom sa uskutočnila 3. medzinárodná konferencia venovaná komplexnej obnove bytových domov. Konferenciu zorganizovalo Združenie pre  podporu obnovy bytových domov, organizačným garantom bol Ing. Miroslav Vereš a odborným garantom prezident združenia prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.

„Doskové“ bytové domy postavené v panelovom konštrukčnom systéme ZTB (Zjednotený typ Bratislava) sú postavené ako samostatné sekcie alebo ako radové domy.

Posúdenie výskytu a návrh systémovej poruchy obvodového plášťa a nosných stien radového bytového domu PV-2 na Mudrochovej ulici č. 17 – 19 v Šuranoch bolo vypracované v rámci vedecko-technického projektu Obnova bytových domov konštrukčného systému PV-2. V spolupráci s Občianskym bytovým družstvom Šurany bol predmetný bytový dom vybraný na realizáciu pilotného projektu v roku 2003. Cieľom realizácie pilotného projektu bolo potvrdenie príčiny vzniku poruchy a stanovenie nákladov na jej odstránenie.

Bývanie v panelových obytných domoch a spôsob ich ďalšieho používania nie je okrajovou otázkou ani v Českej republike. Aj keď od prechodu našej spoločnosti na systém politickej a ekonomickej plurality uplynulo takmer dvadsať rokov a prijali sa mnohé opatrenia, komplexné riešenie problému panelových obytných domov sa zatiaľ nesformulovalo.

Moderná okenná konštrukcia musí spĺňať tak úžitkové a estetické požiadavky súčasnej doby, ako aj požiadavky spĺňajúce fyzikálno-technické normy: koeficient prestupu tepla, vzduchovú nepriezvučnosť, vodotesnosť a odolnosť pri zaťažení vetrom. Konečná kvalita okien a požadovaný efekt sa dosiahne iba pri zabezpečení kvalitnej montáže.

Ploché strechy sú typickým znakom bytových domov. Ich výhodami sú pomerne jednoduchá realizácia, nižšie náklady na zastrešenie, ale aj rôznorodosť ich využitia. Žiadajú si však dostatočnú technologickú disciplínu pri realizácii a kvalitné materiály. Nesprávne zvolená hydroizolácia, jej kladenie, alebo nedostatočné vyspádovanie strechy môžu viesť k jej zatekaniu a následne vážne znehodnotiť vnútorné priestory, a tým celé bytové domy. Pri nesprávnom type hydroizolácie a zlom vyspádovaní môže dôjsť k rýchlejšej degradácii krytiny, prieniku vlhkosti alebo iným problémom. Na rad potom prichádzajú nákladné rekonštrukcie, ktorých negatívny vplyv sa prejaví najmä na zvýšenom nájomnom u vlastníkov bytov.

Dialóg, dôvera, spoľahlivosť – pojmy, ktoré sú dôležité pri bezproblémovej komunikácii medzi správcovskou spoločnosťou a firmou, realizujúcou komplexnú obnovu bytového domu. Hoci pri revitalizácii objektu ide o spoluprácu na niekoľko mesiacov, jej príprava i priebeh má viacero stupňov, ktorých náročnosť stúpa priamo úmerne s pretrvávajúcou nestabilnou situáciou v období súčasnej hospodárskej krízy. O výsledku takého snaženia – teda spokojnosti vlastníka bytu –, ale aj o praktických skúsenostiach zo synergie realizátor – správca, sme sa porozprávali so zástupcami spoločnosti Jaroslav Zelienka TERA-STAV a REGAS HP, spol. s r. o.

Zvýšené požiadavky na tepelnú ochranu zamerané na čo najvyššie úspory energie vyžadujú budovy s veľmi tesnými obvodovými plášťami. Oproti spôsobu stavania, ktorý sa bežne používal v minulosti, sú nároky z hľadiska stavebnej fyziky na dilatačné škáry a napojenie okien na stavebný objekt aj z vnútornej strany oveľa zložitejšie.

Vo väčšom meradle sa bytové domy z panelov stavali v Európe po 2. svetovej vojne. Vo vojne bola v niektorých krajinách zničená veľká časť bytového fondu. V západnom i vo východnom Nemecku to bolo približne 20 % úplne zničených a 25 % poškodených bytov. Podobne to bolo v Rakúsku, vo Francúzsku, v Poľsku a v bývalom Sovietskom zväze. Panelové domy boli jednou z reálnych možností hromadnej výstavby na získanie bývania v cenovo dostupných bytoch. To možno považovať za spoločného menovateľa výstavby domov panelovou technológiou v západnej i vo východnej Európe.