Pri obnove bytových domov, ktorá väčšinou zahŕňa zatepľovanie, výmenu okien, výmenu rozvodov technického zariadenia budovy a v neposlednom rade aj obnovu kúrenia s následným odpojením od centrálnej vykurovacej siete, dochádza niekedy k neodbornej realizácii zo strany zhotovovateľa. Následkom je zníženie kvality bývania. Je to aj prípad bytového domu v Levoči.
Komplexná rekonštrukcia panelového bytového domu do nízkoenergetického štandardu sa riešila ako experiment v priebehu rokov 2007 až 2010. Hlavným aktérom bol EkoWatt, ktorý túto úlohu riešil s podporou MŽP ČR.
Vďaka neustálym informáciám, zvyšujúcim sa cenám za energiu a preukázateľným výrazným úsporám nákladov za dodávku tepla po zateplení sa počet obnovených bytových domov každý rok zvyšuje. V mnohých prípadoch vlastníci bytov a nebytových priestorov schvaľujú rozsah obnovy domu iba podľa celkovej sumy nákladov, ktorú sú ochotní, prípadne schopní splácať.
Energetická úspornosť sa stala jedným z najdôležitejších kritérií pri projektovaní nových stavieb – okrem iného aj pre rastúce ceny plynu a elektriny. Majitelia starších domov tiež čoraz častejšie riešia možnosti zlepšenia tepelných parametrov svojich budov. Skutočne výraznú finančnú úsporu dokáže zaistiť vonkajšia tepelná izolácia v kombinácii s výmenou okien.
Odkúpením bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva ste sa nestali iba jeho hrdým vlastníkom, ale zobrali ste na seba aj zodpovednosť za jeho údržbu. Ak sa na prevod bytov vo vlastníctve obcí na nájomcov pozrieme z hľadiska životného cyklu stavby, je každému jasné, že sa niekto zbavil naozaj veľkého bremena.
Panelové bytové domy sú a na dlhý čas aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti.
Problematika nájomného bývania – výstavby obecných nájomných bytových domov, ako aj ich následnej obnovy – je predmetom mnohých diskusií. Dôležitým momentom pri obnove nájomných bytových domov sú predovšetkým dostupnosť a objem finančných prostriedkov na jednej strane a legislatívne obmedzenia miest a obcí v súvislosti s ich úverovým zaťažením na strane druhej.
Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Nedostatok vegetácie nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Jedným zo spôsobov, ako predísť úbytku zelene, je navrhovanie objektov s vegetačnými strechami. Vloženie tohto prírodného prvku do mestského prostredia predstavuje ekologické revitalizovanie zastavaných plôch.
Získané skúsenosti a výsledky z meraní vzduchotesnosti budov ukazujú, že budovy postavené z masívnych konštrukcií (napríklad panelové a stenové budovy) dosahujú vyššiu úroveň vzduchotesnosti ako budovy postavené z ľahkých sendvičových konštrukcií (napríklad drevostavby). Je to spôsobené v prevažnej miere pomerne súvislými vzduchotesnými vrstvami (omietky, nosné betónové konštrukcie stien, stropov a podobne) v prípade masívnych konštrukcií. Problematickými sa z tohto dôvodu v najväčšej miere javia miesta narúšajúce súvislú vzduchotesnú vrstvu (prevažne styky stavebných konštrukcií a priestupy cez obalové konštrukcie)
K anonymnému vzhľadu mnohých panelových bytových domov prispieva aj ich monotónne architektonické stvárnenie na úrovni parteru, často s minimálnym plastickým členením, bez charakteristických identifikačných znakov. Uniformita parteru bytových domov neprináša možnosť identifikácie užívateľov s obytným prostredím – miestom ich bydliska. Na kvalitu prostredia v parteri domu má z psychologického hľadiska vplyv súbor činiteľov: estetická kvalita a úžitková hodnota architektonického riešenia, použité materiály a povrchy, proporcie, farebnosť a osvetlenie.
„Obvyklosťou je vyjadrovaná ladnosť, ak sa stavbám s veľkolepými interiérmi zriadia aj skvelé a im zodpovedajúce vestibuly. Ak majú totiž interiéry vzhľad skvelý, vstup však úbohý a nedôstojný, nemajú stavby ladnosť.“ Takto charakterizuje dôležitosť a význam vstupných priestorov rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio vo svojom klasickom diele De architectura približne z roku 20 pred naším letopočtom.
Každý, kto vstupuje do bytového domu, je ovplyvnený prvým dojmom, pocitom, ktorý v ňom dom vyvolá. Na základe toho si vytvára obraz o ľuďoch žijúcich v ňom. Poštové schránky umiestnené v bytovom dome nemožno prehliadnuť, pretože sú dominantným prvkom vstupných portálov bytových domov.
Problémy so zábradlím sú predovšetkým v tom, že nebezpečenstvo, ktoré je s ním spojené, nevidieť. Skryté poruchy po rokoch užívania však môžu byť životunebezpečné. Staré železné zábradlie s drôteno-sklenenou výplňou sa po rokoch vystavenia poveternostným vplyvom mení na nebezpečnú hrozbu nielen pre obyvateľov bytu, ale aj pre jeho okolie. Výmena zábradlia sa preto postupne stáva neoddeliteľnou súčasťou obnovy obvodového plášťa panelových bytových domov.
Na obnove bytových domov sa zúčastňuje celý rad profesií a odborných pracovníkov. Ak sa vlastníci bytov rozhodnú pre obnovu, budú musieť vyriešiť otázku financovania, spracovania projektového riešenia a výberu zhotovovateľa stavby. Výsledkom celého tohto procesu by mal byť bytový dom, s ktorého obnovou budú zákazníci, teda vlastníci bytov a domov, spokojní.
Cieľom aktivít, realizovaných v rámci zodpovedného podnikania, ako je napríklad neinvestičný fond – EkoFond, je nielen podporovať zaujímavé projekty, ale aj vychovávať spoločnosť, meniť stereotypy správania ľudí tak, aby sa stali spoločensky zodpovednými. Aj keď EkoFond pôsobí v oblasti energetickej hospodárnosti budov, má v konečnom dôsledku omnoho širší záber – nielen technický, ale aj sociálny. „Radi podporíme správne projekty, ktoré sú v súlade s filozofiou fondu. Žiadatelia však musia hrať čistú hru,“ zdôrazňuje Eva Guliková, správkyňa fondu.
