pasívny dom

Časy, keď boli domy v nízkoenergetickom či pasívnom štandarde skôr niečím výnimočným, sú dávno preč. A neprispelo k tomu len sprísňovanie tepelnotechnických požiadaviek, ale aj reálne preukázané úspory spotreby energie na vykurovanie a ohrev vody.

Naša spoločnosť sa stala hlavným partnerom konferencie Obnova budov v ultranízkoenergetickej úrovni výstavby 2016, ktorá sa uskutoční 6. apríla 2016 rámci stavebného veľtrhu CONECO v Bratislave v EXPO Clube INCHEBA, a. s.

Slovenská rada pre zelené budovy sa zapojila do najväčšieho svetového projektu, ktorý sa venuje spolupráci pri tvorbe národných Stratégií obnovy budov. Ide o dlhodobé plány, ktoré určujú, ako budú jednotlivé štáty pristupovať k obnove budov počas nasledujúcich rokov.

Dispozíciu rodinného domu v Kumurskem Újezdu určili dva výhľady, jeden cez kuchynské okno na príjazdovú cestu a druhý zo spálne na zrúcaninu hradu Kumburk.

Pojmy ako zelené budovy, energeticky úsporné riešenia, nízkoenergetické či dokonca ultra nízkoenergetické alebo pasívne domy sa stali bežnou súčasťou slovníka investorov. Hoci infiltrácia týchto výrazov do bežnej staviteľskej výbavy trvala roky popri pokukovaní po zahraničných realizáciách ovenčených rôznymi certifikátmi, s blížiacim sa rokom 2016 a 2020 sa aj na Slovensku o úspornej výstavbe hovorí so všetkou vážnosťou.

Na pracovnej prednáške a diskusii o energetickej budúcnosti, ktorú zorganizoval In form Slovakia 13. mája, Stanislaus Dukat varoval pred vysokou spotrebou energie v existujúcich budovách vo vyspelých krajinách. V rozhovore pre ASB ďalej pripomenul, že inej cesty ako výstavba energeticky nulových, resp. energeticky aktívnych domov niet.

Rodinný dom je umiestnený na tichej ulici v okrajovej časti obce. Prístupová cesta je vedená ideálne zo severnej strany, na južnej strane je pozemok lemovaný potokom a jelšovým porastom. O svoje skúsenosti s projektami pasívnych domov sa s nami podelil Ing. arch. Daniel Bizoň.

Rodinné domy v pasívnom štandarde si získali svojich priaznivcov na Slovensku len v nedávnej minulosti a to veľmi pozvoľne. O pasívnom štandarde sa však rozpráva skôr v súvislosti s novostavbami. Čo v prípade, že vlastníte starší rodinný dom postavený ešte „v predpasívnom“ období?

Deväťčlenný tím študentov z celej Európy postavil nedávno v Dánsku jeden z najunikátnejších inteligentných ekodomov. Základným materiálom je guma a drevo.

Streda 13. mája sa zapíše ako míľnik v slovenskom stavebníctve. V Trnave sa uskutočnila slávnostná inaugurácia projektu Zelené átrium – prvého bytového domu v pasívnom štandarde na Slovensku. Na jeho otvorení sa okrem architekta a investora Miroslava Marka zúčastnili okrem iného aj veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, jeho excelencia Didier Lopinot, vice prezident pre marketing z centrály spoločnosti Saint-Gobain Fabrice Didier, generálny riaditeľ pre Česko, Slovensko, región východného Jadranu a Albánsko Tomáš Rosák a Milan Horák, vedúci Odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava.

Počas stále populárnejšieho trendu výstavby nízkoenergetických a pasívnych domov prichádza do pozornosti nový fenomén – pozitívny dom. Konkrétne prvý „carbon positive" prefabrikát na svete, ktorý demonštruje ďalšiu éru v stavebníctve. Reálny model pozitívneho domu, ktorý vytvorila austrálska spoločnosť ArchiBlox, postavili v Melbourne na City Square ôsmeho februára 2015.

Autorom stavby je Ing. arch. Pavol Pokorný, ktorého architektonický ateliér Pokorny architekti, s. r. o., sa dlhodobo zameriava na energeticky úspornú architektúru. Na začiatku jeho spolupráce s mladou rodinou bola ambícia postaviť čo najrýchlejšie montovanú drevostavbu. O tom, či má byť rodinný dom postavený v pasívnom štandarde, sa viedli dlhé diskusie, a hoci sa tento aspekt dostal v štádiu finálneho rozhodnutia dočasne do úzadia, výsledná stavba dosahuje parametre pasívneho domu.

Každá novostavba, rekonštruovaná budova aj nehnuteľnosť na predaj či prenájom potrebuje podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov od 1. 1. 2008 energetický certifikát. Aj šesť rokov je málo, aby si na Slovensku našiel tento predpis miesto v praxi.

Viac o projekte pasívneho rodinného domu so slamenou izoláciou prezradili jeho samotní autori Ing. arch. Jan Márton a Ing. arch. Petr Klápště.

Aj do horských podmienok možno navrhnúť pasívny rodinný dom. Na túto úlohu sa podujal aj Ing. arch. Jan Márton, ktorý pri svojich projektoch uprednostňuje použitie prírodných materiálov ako sú slama, drevo či hlina.