pasívny dom

Rodinný dom ZEB z dielne nórskeho ateliéru Snøhetta je prístupný slnku a navyše zodpovedný k životnému prostrediu. Často diskutovaná otázka, či je pasívny dom skutočne ekologický, našla odpoveď v podobe tohto ZEB domu (Zero Emission Building). Súčasné nízkoenergetické domy vyžadujú kvantá tepelnej izolácie – pri jej výrobe však vzniká značné množstvo oxidu uhličitého. Pri tomto rodinnom dome sa autori zamerali na udržateľný prístup už pri výbere materiálu, keď posudzovali všetky fázy jeho výroby a ich vplyv na životné prostredie. Napriek tomu, že využili najnovšie technologické postupy, dom ani v najmenšom nepripomína vesmírnu stanicu.

Pre odborníka v oblasti stavebníctva neexistuje snáď lepšia skúsenosť ako navrhnúť a postaviť svoj vlastný dom. To môže potvrdiť architekt Jakub Loučka,, ktorý pre svoju rodinu napriek mnohým lekciám počas navrhovania, práce s rozpočtom a realizácie vytvoril zdravý a útulný domov z prírodných materiálov.

Ročné merania to ukázali. Hlavným cieľom pri moderných rodinných domoch v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde je dosiahnuť maximálne úspory energie. Objavuje sa však len málo projektov, ktoré okrem úspory zohľadňujú aj zdravie a pohodlie svojich obyvateľov. Jedným z projektov, ktoré dbajú na kvalitu života, je rakúsky aktívny dom Sunlighthouse, ktorý jeho obyvatelia podrobili tvrdému ročnému testovaniu.

V budovách trávime viac než 90 % svojho času, preto sa zdravé prostredie týka každého z nás. Pojem udržateľnosti a zelenej architektúry k nám začal aktívnejšie prenikať okolo roku 2010. Odvtedy sme prešli malými, ale o to významnejšími zmenami. Príklady toho, že uvažovať environmentálne alebo „zeleno“ má zmysel, sme mohli pozorovať u našich susedov z Rakúska, Poľska, Maďarska, ale aj Česka.

Drevený rodinný dom v Rozhanovciach pri Košiciach je zaujímavou drevostavbou, a to nielen z architektonického hľadiska. Dom je dielom dvojice architektov Ing. arch. Jany Račkovej a Ing. arch. Pavla Škombára, ktorí sú zároveň investormi. Nachádza sa v mierne svahovitom teréne a je realizovaný v pasívnom energetickom štandarde. Okrem klasických určujúcich prvkov (typických pre projekt pasívneho domu) sa do formovania objemu zapojili aj činitele ako kvalitnejší výhľad a zachovanie pekných starých stromov v záhrade.

Aj keď jeho autor hovorí, že ide o taký úplne obyčajný domček, pravdou je, že táto zdanlivo obyčajná stavba získala zaslúžené prvenstvo v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR 2013 v kategórii Kutil.

Vyššia kvalita bývania a vysoká energetická efektívnosť pripravovaného projektu Zelené átrium v Trnave boli od počiatku hlavným zámerom projekčného tímu. Nástrojom na jeho dosiahnutie sa stali pasívny štandard budovy na základe energetickej optimalizácie výpočtovým programom PHPP a environmentálne hodnotenie schémou LEED. Výsledkom je projekt výnimočný nielen v slovenských podmienkach.

Čoraz viac sa ukazuje, že centrom pozornosti nemôžu byť len energetické úspory, zohľadniť treba aj udržateľnosť stavby, a najmä zdravý rozum... V súčasnosti si čoraz viac ľudí začína uvedomovať, že technický pokrok síce zaisťuje pohodlnejšiu existenciu, ale za cenu práce, znečistenia, zdravia a skracovania života na Zemi. Zároveň vystupuje do popredia akoby neviditeľná zákonitosť: čím väčší je technický pokrok, tým viac je znečistená Zem, tým horšie je ľudské zdravie. Ak si to však uvedomujeme, znamená to, že sme sa ešte stále nepremenili v biorobota a máme právo voľby...

Pasívne domy od architektonického ateliéru Createrra sa rozrástli o ďalšiu vydarenú realizáciu. Rodinný dom situovaný v Senci bol navrhnutý pre štvorčlennú rodinu, ktorej želaním bolo úsporné bývanie v slnečnej stavbe.

Starších domov a bytov je u nás a v Českej republike mnoho a väčšina z nich spadá podľa noriem do kategórie „nevyhovujúce až mimoriadne nehospodárne“. Tieto budovy teplo skôr vyžarujú, než by ním šetrili, a tak väčšinu čaká v dohľadnom čase komplexná rekonštrukcia.

Existuje dom, kde sa dá dýchať čerstvý vzduch, užívať zdravý komfort a neplatiť pritom horibilné sumy za energiu? Energeticky plusový dom toto všetko spĺňa a navyše dokáže aj dobre vyzerať. Viac o tom, ako navrhovať v pasívnom štandarde na svetovej úrovni, v rozhovore s energetikom Ing. Marekom Kremeňom, ktorý sa ako doktorand spolu s tímom architektov z Viedenskej univerzity zúčastnil kalifornskej akademickej súťaže Solar Decathlon.

V obci Vřesina rozprestierajúcej sa v Moravsko-sliezkom kraji vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde, ktorý získal certifikát Centra pasívneho domu.

Typový dom pre štvorčlennú rodinu môže spĺňať všetky kritériá energeticky efektívnej výstavby a pritom naozaj zostať typový. V okrese Žiar nad Hronom v obci Stará Kremnička vyrástol nulový dom, ktorý je známy pod názvom Ecocube. Typológia projektu sa spolieha na orientáciu miestností na svetové strany podľa ich využitia. Preto treba vopred rozmýšľať, do akého pozemku investovať.

Rodinný dom v Pettenbachu bol prvou rekonštrukciou na energeticky pasívny štandard v Rakúsku. Po ôsmich rokoch sa ukazuje, že návrh a vyhotovenie rekonštrukcie boli skutočne precízne a dom pracuje v súlade s pôvodnými predpokladmi, mnohokrát dokonca aj lepšie.

Byť investorom aj architektom svojho vlastného domu je zaujímavá a zároveň náročná úloha. Návrh zrazu neobmedzujú želania a nároky klienta, iba vlastná predstava o bývaní a zopár sebakritických pohľadov na vytvorené dielo. V podobnej úlohe sa ocitla architektka Vanda Holeščáková z ateliéru ARCHITECTONICA, ktorá sa rozhodla pre návrh energeticky pasívneho domu.