pasívny dom

Znižovanie energetickej náročnosti budov patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy v odbore TZB. Výstavba domov v nízkoenergetickom štandarde už pomaly začína byť samozrejmosťou, v budúcnosti nás však čakajú omnoho významnejšie zmeny. Podľa revidovaného znenia smernice 2002/91/ES by všetky novostavby mali mať od roku 2021 takmer nulovú spotrebu energie. V realizácii sú tieto domy ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Aj keď sú princípy ich riešenia už dobre známe, sú nulové domy stále vzácne – po celom svete ich stojí len niekoľko desiatok.

Zelená je „in“ a bude čím ďalej, tým viac. Pasívne domy sú podstatným článkom v zelenej reťazi – výskumy tvrdia, že až 40 percent celkového množstva emisií vytvárajú domácnosti. Slovensko v pasívnom štandarde zaostáva za ostatnými krajinami Európy, ale našťastie sa už aj u nás nájdu ľudia, ktorí to chcú zmeniť – patrí medzi nich napríklad tím z architektonického ateliéru Createrra.

Vo svojej štúdii pre britskú vládu vyzdvihol A. Stern naliehavosť klimatickej ochrany pre stabilitu svetového hospodárstva – do konca 21. storočia treba obmedziť emisie CO2 viac ako o 50 %. Väčším rizikom pre hospodársky rast a blahobyt nie sú náklady na uplatňovanie klimatickej ochrany, ale pretrvávajúca nečinnosť a nárast emisií.

V celej doterajšej histórii stredoeurópskych stavieb zabezpečovali okná okrem svojej základnej osvetľovacej funkcie interiéru aj dokonale fungujúci systém vetrania. Zámerne vytvorenými netesnými škárami okenných rámov v kombinácii s lokálnymi vykurovacími telesami a prehrievanými komínmi v každej miestnosti vznikla dokonale funkčná vetracia sústava.

Požiadavky na energetickú hospodárnosť definované či revidované pri implementácii smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berú v mnohých európskych krajinách vo svojich výpočtových metodikách do úvahy aj vzduchotesnosť teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy. Praktická aplikácia pri veľkých budovách a bytových domoch však prináša otázky, ktoré sa týkajú najmä postupov pri testovaní. Tieto postupy sa musia harmonizovať tak, aby umožňovali posúdenie vzduchotesnosti vo veľkom meradle a slúžili ako štandardné vstupy pri výpočtoch energetickej hospodárnosti.

Kedysi to bol Dom dôchodcov, dnes je St. Koloman Dom pre všetky generácie, v ktorom bude materská škôlka, opatrovateľská služba a rezidenčné byty. Chátrajúca budova v rakúskom meste Stockerau prešla počas uplynulých dvoch rokov významnou rekonštrukciou, ktorá sledovala zámery vedenia mesta. „Ide o najväší projekt renovácie objektu s využitím prvkov pre pasívny štandard na území Rakúska a možno aj v Európe,” hovorí Monika Döll, členka marketingového oddelenia spoločnosti Saint-Gobain ISOVER Austria.

Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.

Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.

V spolupráci s odborníkmi z oblasti tepelnej techniky pripravila česká spoločnosť HELUZ cihlářský průmysl v.o.s. projekt rodinného domu HELUZ Hit. Napriek tomu, že tehlové bloky donedávna nepatrili medzi typické stavebné materiály používané pri stavbe pasívnych domov, spoločnosť HELUZ týmto svojím novým projektom dokazuje, že z tradičného tehlového materiálu možno stavať aj v pasívnom energetickom štandarde.

Slovensko bude už čoskoro mať svoju prvú školu v energeticky pasívnom štandarde. Žiaci základnej školy v Starej Turej nielenže budú mať praktickú ukážku ekologického zmýšľania, ale pobyt v škole sa im aj výrazne spríjemní. Nepretržitá cirkulácia kvalitného čerstvého vzduchu spôsobí, že učenie pre nich už nebude unavujúce. Súhra predstáv mesta a projektantov umožnila realizovať tento unikátny projekt aj u nás.

Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody. Veľká heterogenita architektúry rodinných domov spôsobuje, že sa rodinné domy s veľkým faktorom tvaru – napríklad typu bungalov alebo átriové rodinné domy – postavené z najmodernejších materiálov a technológií pri súčasnom spôsobe hodnotenia v právnych predpisoch dostávajú do nepriaznivého hodnotenia, do energetickej triedy D alebo C. Oprávnene?

Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.

Jednou z najzaujímavejších prednášok v rámci pražského Architecture Weeku bolo stretnutie s dánskou architektkou Lone Feiferovou, zodpovednou za projekt Model Home 2020. Projekt iniciovala spoločnosť VELUX.

Téma pasívnych domov v súčasnosti rezonuje u laickej i odbornej verejnosti čoraz viac a postupne sa dostáva do širšieho povedomia. Avšak nedostatočná informovanosť vyvoláva strach, že stavbou pasívneho domu možno prísť o komfort, tepelnú pohodu či možnosť plápolajúceho ohňa v kozube. Vhodný projekt pasívneho domu však dokáže tieto obavy vyvrátiť. Návrh kozuba a komína v pasívnom dome prinesie užívateľovi energetickú nezávislosť. Okrem neopakovateľnej atmosféry spojenej s plápolajúcim ohňom získa užívateľ možnosť prikurovania v čase výpadku elektrickej energie či ohrevu úžitkovej vody.

Nová budova centrály spoločnosti Integrated Design Associates (IDeAs) v americkom San Jose (Kalifornia) je prvou administratívnou budovou v USA navrhnutou tak, aby splnila cieľ nulovej spotreby energie a nulových emisií oxidov uhlíka (ďalej len cieľ nula2). Spoločnosť Johnson Controls tu navrhla a inštalovala unikátny systém vetrania, vykurovania a klimatizácie a riadiaci systém (HVAC) na báze tepelného čerpadla, ktorý je kľúčovým prvkom zníženia energetickej spotreby budovy. V budove sa navrhli aj fotovoltické solárne panely, ktoré poskytujú viac než dostatok energie na prevádzku budovy.