Nemecká rodinná spoločnosť Goldbeck pôsobiaca na Slovensku už od roku 2004 sa za roky svojho pôsobenia zaraďuje medzi lídrov stavebného trhu. Vo svojom portfóliu sa špecializuje na segment priemyselnej výstavby a to hlavne so zameraním na výrobné a logistické haly, administratívne budovy a parkovacie domy.
Priemyselná architektúra nie je o exhibícii tvarov či o prevratných architektonických ideách. Je predovšetkým službou. Slúži tomu, čo ukrýva. A v prípade Telekom DataCentra v Bratislave to nie je málo. Je tam to najaktuálnejšie, čo môže dátové centrum poskytnúť. Ide zároveň o budovu, ktorá kladie veľký dôraz na princípy Green IT, čiže efektívnejšie využitie jednotlivých zdrojov energie a infraštruktúry.
Segment industriálnych budov na Slovensku sa oživuje. Narastá najmä aktivita v ich prenájme, pričom v druhom kvartáli 2010 dosiahla najvyššie hodnoty od konca roku 2008. Vyplýva to zo správy spoločnosti CB Richard Ellis. Vedúci oddelenia industriálnych nehnuteľností tejto spoločnosti Peter Jánoši zároveň zdôrazňuje, že situácia sa po prepuknutí krízy otočila v prospech nájomníkov. Skladové a logistické objekty sa budujú na mieru konkrétnemu klientovi, čím developeri zmenšujú riziko, že plochy ostanú neprenajaté.
Výrobňa olivového oleja nemusí byť čisto účelová stavba, jedna z mnohých anonymných výrobných hál, akých je v údolí v strednej časti Čile niekoľko. Dôkazom je projekt navrhnutý architektmi z ateliéru Guillermo Hevia Architects: rôznofarebné horizontálne lamely, ktoré novú továreň pokrývajú, evokujú úrodnú zem, kým vertikálne elementy postupne splynú s dorastajúcimi kmeňmi olivovníkov.
Otázky energetickej samostatnosti Európskych krajín patria v súčasnosti medzi často skloňované témy. Veľa hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov – priateľských k životnému prostrediu. Avšak naša spoločnosť sa trvalo vyhýba využívaniu niekedy až prebytkovej suroviny, ktorú produkuje sám život – odpadu. Za naozaj inšpiratívny počin v tomto smere možno považovať nedávno ukončený projekt v Rakúsku. Mesto Viedeň nielenže vymyslelo efektívny spôsob likvidácie prebytočných surovín, ale aj spôsob ako transformovať a využívať obrovskú produkciu odpadov na energiu. Nová spaľovňa odpadu sa vďaka technológii a ekologickému prístupu stala najmodernejším zariadením tohto typu v Európe.
Priemyselná architektúra nemusí byť len bezduchá škatuľa, v ktorej sa ukrýva výroba alebo sklad. Môže byť aj architektúrou so všetkými svojimi atribútmi, ktorej primárna funkcia i pragmatická dispozícia sa citlivo a súčasne invenčne prejavujú aj na fasáde. Platí to aj pre výrobný a skladový areál spoločnosti TEKMAR SLOVENSKO, s. r. o., ktorý sa nachádza v Lužiankach pri Nitre. „Snažili sme sa o kompaktnú stavbu, v ktorej by sa vyčleňovala hmota administratívy od výrobnej časti,“ hovorí autor projektu Milan Csanda. „Napriek rozličnej konštrukčnej podstate bolo cieľom ich zjednotenie s prelínaním jednotlivých materiálov medzi obidvoma hmotami. Samozrejme, chceli sme dať techniku vnútorného prostredia navonok prostredníctvom výrazného motívu.“
Nasledujúca realizácia nepatrí k absolútnym novinkám vo výstavbe industriálnych závodov, ale svet si získala svojou jedinečnou filozofiou, ktorú architekt dokázal pretlmočiť aj do výrazu samotnej stavby. Sklená manufaktúra na výrobu limuzín Volkswagen Phaeton v Drážďanoch nie je obyčajnou fabrikou. Stojí hrdo pri historickom srdci mesta ako sklený monument umenia remeselnej výroby 21. storočia.
Administratívna časť Unipharmy v Bojniciach, ktorá v roku 1999 zaujala svojím architektonickým riešením, koncom minulého roka získala ďalšiu skladovú budovu. Architekti Julián a Marek Kepplovci nadviazali na tvaroslovie už existujúcich budov areálu. Vodorovné modré pruhy jednoduchým a vkusným spôsobom evokujú základný princíp ukladania – vodorovné vrstvenie. Budova skladu liečiv v Bojniciach, v ktorej sa dbalo aj na kvalitu interiérov, je jedným z inšpirujúcich príkladov, že aj logistická budova môže byť architektonicky pútavou.
Masívny prírastok priemyselných a logistických centier na Slovensku je neklamným znakom ekonomickej konjunktúry. Na čelách urbanistov a krajinárov však spôsobuje vrásky. V diskusii vám prinášame rôzne uhly pohľadu na problém – oslovili sme s niekoľkými otázkami urbanistu, architekta z realizačnej firmy zaoberajúcej sa výstavbou logistických a priemyselných budov, architekta – pedagóga dlhodobo sa zaoberajúceho touto problematikou i krajinnú architektku. Už z názorových rozdielností odpovedí vyplýva, že nekoordinovaný rast logistických a priemyselných areálov vidí každý zo zúčastnených inak.
Pri hľadaní spoločného menovateľa projektovania priemyselnej budovy sa ako najvýraznejší ukázal prvok – ušiť ju klientovi na mieru. Technické požiadavky, ktoré sa na projekt kladú, sú totiž veľmi špecifické a ani developerovi sa stavať naslepo veľmi neoplatí. Na prvý pohľad by sa zdalo, že typológia priemyselných budov je zviazaná do prísnych kánonov odvíjajúcich sa od primárnej funkcie, ktorou je účelovosť. Osobitý architektonický výraz s rozmerom estetickej príťažlivosti však nemusí byť len nechceným dodatkom, ktorý odčerpáva investorovi jeho prostriedky. Slovami hlavného architekta IPEC Projekt, s. r .o., Ing. arch. Milana Škorupu aj pracovný priestor môže vychovávať a inšpirovať sofistikovanejšou súhrou medzi človekom, priestorom a prácou. A investori tejto filozofii načúvajú čoraz viac.
V architektúre priemyselných objektov došlo vo svete v posledných desiatich rokoch k zásadným zmenám – pribudli nové funkcie a akcenty. Postupným rozvojom miest už prestáva byť rozčlenenie miest z hľadiska funkcií aktuálne. Tak ako sa z centier pomaly strácajú továrenské a prístavné štvrte, mení sa aj postoj k priemyselným objektom. V mnohých prípadoch neustupovali novým stavbám, ale hľadalo sa pre ne nové využitie. Škoda, že sa k zaujímavým starším priemyselným stavbám nestaviame rovnako aj my a miesto adaptácie budov na nové funkcie radšej asanujeme.
S priemyselnými a logistickými budovami sa v poslednom čase roztrhlo vrece. Stavia sa veľa, rýchlo, prefabrikovane, systematizovane, modulovo. Nízkonákladovo a s veľmi dobrými výnosmi, a tak sa záujmu developerov a investorov nemožno čudovať. Čo hľadá a potrebuje klient? A kde je priestor na architektúru? Nemecká spoločnosť Goldbeck v minulom roku postavila na Slovensku prostredníctvom slovenskej pobočky 75 000 m2 podlažnej plochy priemyselných a logistických budov. O jej skúsenostiach a riešeniach sme sa porozprávali s Ing Pavlom Čarným, vedúcim pobočky, a Ing. arch. Martinom Mihaľom, projektovým vedúcim spoločnosti Goldbeck.
Realizácia, ale najmä projekty – to je stručná charakteristika nasledujúcich príkladov priemyselných budov, ktoré si nenárokujú vyčerpávajúci prehľad. Pôdorysná osnova chce aspoň v krátkosti načrtnúť trendy výstavby budov, ktoré v sebe ukrývajú ústredný motív – výrobu.
Logistika je lakmusovým papierikom ekonomiky. Na Slovensku by sa dokonca dalo povedať, že nie je len citlivým indikátorom jej stavu, ale ešte ju aj predbieha. A to takmer dvojnásobne. Toto odvetvie ťahá dopredu silný rozvoj priemyslu, no pre industriálnu sféru treba najprv zabezpečiť výrobné vstupy. So zvyšovaním objemu výroby rastú aj nároky na jej distribúciu pre potreby obchodných oddelení, predajcov alebo konečných zákazníkov. Súčasný priemyselný boom na Slovensku teda celkom prirodzene generuje dostatok práce pre logistiku. No a jedným z najzreteľnejších výstupov pre architektúru je priemyselná budova.
