Vyjadriť verejnú podporu odvážnemu projektu novej budovy českej Národnej knižnice v Prahe chce 5. februára na demonštrácii v českom hlavnom meste skupina stúpencov diela architekta Jana Kaplického. Obdivovatelia modernej architektúry považujú návrh budovy v tvare chobotnice za jedinečný.
Uplynulé roky zastihli komplex Štátnej opery v Banskej Bystrici v štádiu nedôstojného chátrania, ktorý bol už na pokraji havarijného stavu. Prevádzku niekdajšieho Národného domu od architekta Emila Belluša z roku 1928 udržiavalo len úsilie vedenia divadla, umelcov a zamestnancov. Nedávno odštartovala jeho dostavba a prestavba, ktorej cieľom by podľa autora projektu Ing. arch. Petra Kucharoviča „mala byť okrem vytvorenia modernej architektúry harmónia s okolím, ale i prijateľná miera dominancie“.
Projekt House of Music v dánskom Aalborgu zverejnil Wolf Prix len nedávno, koncom septembra v Utzon Center v Aalborgu. Stalo sa tak na výstave s príznačným názvom House of Music Design Process – Creativity, Art, Music (Dom hudby: vývoj dizajnu – tvorivosť, umenie, hudba). Podľa vedúcej tlačového oddelenia v Coop Himmelb(l)au Cynthie Kallmeyerovej všetko je zatiaľ len v začiatkoch a termíny začiatku výstavby sa ešte upresňujú. Prvé vizualizácie však naznačujú, že to bude opäť porcia rýdzej „prixovskej“ architektúry.
Strecha bola pre Coop Himmelb(l)au v architektonických kompozíciách vždy dôležitým stavebným, ale najmä významovým prvkom. Ostatne, čiastočne to vyplýva aj z názvu kancelárie, ale strecha je pre Wolfa Prixa naozaj tou povestnou piatou fasádou, ktorá obsahuje podstatné konštanty ich konceptu. Nie je to inak ani pri projekte Cinema Center v meste Busan, kde tím z viedenskej kancelárie rozprestrel širokú strešnú náruč nad okolitým priestorom.
Ešte ani nedozreli politické prestrelky okolo Národnej knižnice a už prišiel Jan Kaplický, najsledovanejší český architekt s anglickým pasom, s novým výrazným projektom. Štúdiou koncertného a kongresového centra Antonína Dvořáka vtrhol do kraja juhočeských rybníkov s ďalším príkladom výsostne futuristickej architektúry.
Obrovské niekoľkometrové huby, ktoré sa týčia nad bývalou mestskou tržnicou. Aj tak môže vyzerať architektúra vytvárajúca verejný mestský priestor. Metropol Parasol podľa návrhu berlínskeho architekta Jürgena Mayera H. a madridského stavebného inžiniera Carlosa Merina je stavba, ktorá by sa mala stať novou ikonou španielskej Sevilly.
Viaceré doteraz nedocenené nábrežia riek svetových miest sa stávajú terčom pozornosti urbanistov, architektov i širokej verejnosti. Nedávno sa v Bratislave stretli architekti svetového mena – Dominique Perrault, Hadi Teherani a Peter Gero – a ich diskusia, ale aj jednotlivé prednášky sa pretínali v zaujímavom bode – v uvažovaní o tom, ako sa v meste zhostiť úlohy oživiť nábrežie rieky. Aj Hamburg sa učí milovať svoje nábrežia. Dôkazom je úspešná postupná revitalizácia štvrte Hafen City, súčasťou ktorej sa stane most vznikajúci v ateliéri Hadiho Teheraniho s príznačným menom: Living Bridge.
Človek, voda, energia, príroda, stavebníctvo, prostredie, zodpovednosť, rozvoj a udržateľnosť. To boli najfrekventovanejšie slová medzinárodného kongresu, ktorý v tretí novembrový týždeň premenil juhošpanielsku Sevillu na hlavné mesto trvalo udržateľného stavebníctva.
Nespútaná energia slávneho ateliéru z Viedne Coop Himmelb(l)au opäť explodovala – tentoraz v podobe ich prvej verejnej budovy v Spojených štátoch. Architekt Wolf D. Prix s partnermi ju ponúkol v meste Akron v miestnom Art Museum, ktoré malo svoju inauguráciu 17. júla. „Múzeá už dlhšie nie sú iba výstavnými miestami, ale pôsobia aj ako priestory, ktoré vyhovujú mestskému prostrediu a zážitku z neho,“ hovorí Prix a dodáva, „a túto koncepciu sme využili aj v našom návrhu.“
Capricornhaus tvorí nový vstup na južnom konci prístavu v Düsseldorfe. So svojimi veľkými zasklenými halami a dvojitou zvukovou membránou poskytuje Capricorn rámec pre individuálny svet kancelárií a zároveň spĺňa požiadavky na nízkoenergetickú budovu. Budova je dielom ateliéru Gatermann + Schossig a bola dokončená v máji 2006.
Dokončenie rozsiahleho projektu symbolicky zavŕšilo snahu Škótov o väčšiu nezávislosť. O obnovení Škótskeho parlamentu, ktorý bol rozpustený v roku 1707, rozhodlo referendum v roku 1997. Výstavba jeho nového sídla sa predĺžila na päť rokov a pohltila 431 miliónov britských libier. Projekt pochádza z dielne známeho španielskeho architekta Enrica Mirallesa.
Administratívna budova T1 (skratka od Tour – veža) od popredného ateliéru Valode & Pistre architectes je jednou z dvoch stavieb výrazne meniacich vzhľad obchodnej štvrte La Défense na okraji Paríža. Druhou je Granite Tower pre poisťovaciu spoločnosť Société Générale od ďalšej veličiny francúzskej architektúry Christiana De Portzamparca. Pri pohľade napríklad z L’avenue des Champs-Élysées k Arc de Triomphe sa T1 uplatňuje na pravom, druhá veža na ľavom okraji výškovej zástavby. Obe budovy dokončia na začiatku budúceho roku, v o niečo vyššej T1 (185 metrov) stavebný ruch utíchne približne o mesiac skôr, vo februári.
Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.
Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.
V konkurencii takých mien ako Zaha Hadid alebo Coop Himmelb(l)au zvíťazili architekti Mario Bellini z Talianska a Rudy Ricciotti z Francúzska. Ich návrh na nové výstavné priestory svetoznámej galérie Louvre v Paríži, ktoré budú venované zbierke islamského umenia, oslovil medzinárodnú porotu vizuálnym i koncepčným riešením. Francúzi tak znovu dokázali, že sa novej architektúry neboja ani v samotnom strede svojej histórie.
