Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia – nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle – v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.
Levoča je synonymom mesta s historickými skvostami na európskej úrovni. Mohutný fortifikačný systém s takmer dva kilometre dlhými hradbami chráni stredoveké kultúrne pamiatky, medzi ktorými hlavnú pozornosť púta výnimočné sochárske dielo Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba. Minuloročný zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol logickým vyústením snáh o zachovanie unikátneho súboru objektov, ktoré patria medzi ústredné turistické magnety tohto mesta na Spiši. Levoča – to však nie je len kultúra, história a súvisiaci cestovný ruch, jeho potenciál sa rozvíja aj v oblasti vzdelávania a priemyslu.
Najväčšia individuálna výstavba v trenčianskom kraji finišuje v novej lokalite neďaleko Považskej Bystrice, v obci Pružina, kde vzniklo 98 stavebných parciel.
Výhodná geografická poloha z pohľadu ďalšieho rozvoja, študentské mesto, v ktorom študuje približne 10 tisíc mladých ľudí, dopravný uzol ako potenciál pre rozmach priemyselnej výroby či logistických parkov, ale aj mesto športu a rekreácie – to je krátka charakteristika Ružomberka, rozlohou piateho najväčšieho mesta na Slovensku. Celková mozaika tváre mesta v západnej časti malebnej Liptovskej kotliny je však oveľa pestrejšia.
Mesto Nové Zámky plánuje dobudovať areál termálneho kúpaliska Štrand E. Tatárika. Celková plocha areálu kúpaliska je takmer 11 hektárov, približne polovica je v súčasnosti nevyužívaná.
„Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla / hviezd oky posiate v šír rozstrie ponad zem: / jak včely do úľa hneď každý záujem / sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.“ Tak píše vo svojej básnickej zbierke Sonety Pavol Orzságh Hviezdoslav, bard slovenskej literatúry, ktorý svoj život spojil s Dolným Kubínom a našiel v ňom viac než len úkryt svojho bydla. Súčasný Dolný Kubín je však dynamicky sa rozvíjajúce mesto v srdci Oravy, ktoré ponúka potenciál v rozmanitých podobách: od priemyselných zón cez unikátny systém sociálnej bytovej politiky až po kultúru s príchuťou tradície i modernosti.
Projekt s názvom Mirage v centre Žiliny naberá finálnu podobu a chystá sa jeho otvorenie. Mirage vyrastie v historickej lokalite mesta na mieste bývalej fary. Najdiskutovanejší projekt prešiel viacerými zmenami, kým sa dostal konečnej podoby, počas výstavby boli objavené na stavenisku základy stredovekého žilinského hradu, čo ovplyvnilo architektov stavby. Tieto vykopávky ostali zachované a bude si ich možné pozrieť zvnútra nákupného centra.
Dunajská Streda je mesto v srdci Žitného ostrova, ktorý sa rozkladá od Bratislavy po Komárno v podobe 84 km dlhého územia. Okolie Dunajskej Stredy predstavuje neopakovateľný ráz lužných lesov – ostrovov pri Dunaji. Ostrov morských orliakov, ako aj tzv. Klátovské rameno Malého Dunaja patria svojou flórou a faunou medzi jedinečné v rámci strednej Európy. Je to však aj mesto tolerancie, otvárajúce náruč pre všetky národnosti, ale i mesto cestovného ruchu a priemyslu.
Stredné Slovensko sa môže popýšiť mnohými cennosťami – obrazne aj doslova. Jednou z nich je mesto Banská Štiavnica, rozprestierajúce sa v srdci Štiavnických vrchov. Nebola to však krásna príroda, ktorá motivovala ľudí k osídleniu tohto územia. Už od 12. storočia sa tu ťažilo zlato a striebro a nielen mesto, ale celý región z tejto činnosti bohatol. Dnes je však Štiavnica v úplne inej situácii.
Pre jedných je to mesto, ktoré dalo svetu hokejového génia Žiga Pálffyho, pre iných je to mesto trdelníkov, ďalším utkvie v pamäti pôsobivá historická panoráma s ústrednou siluetou románskej rotundy sv. Juraja, či neďaleký Baťov kanál, kde býva príroda. Koncentrácia turistických atraktivít, ale i podnikateľských možností je v pomere k počtu obyvateľov a rozlohe mesta až nezvyčajne intenzívna. A ešte čosi: Skoro každý kút má svoj regionálny jazyk, no len jediné mesto si doteraz zachovalo mestskú reč. Mesto na Záhorí má svoju skaličtinu. Tu sa inak ani nehovorí – obyvatelia sú jednoducho – Skaličané.
Od leta tohto roku začnú stavebnú práce na novej obytnej zóne Malé Čunovo. Na celkovej ploche 10 hektárov by tu malo postupne vyrásť 109 samostatne stojacich rodinných domov a 16 domov v radovej zástavbe. Zástupca investičnej spoločnosti Reform Capital Slovakia Martin Drázský nechcel konkretizovať celkové investície do projektu, v prvej fáze, ešte pred postavením inžinierskych sietí, by sa však mali pohybovať zhruba na úrovni 10 mil. eur.
Slovensko-rakúske obchodné vzťahy sú na dobrej úrovni odvtedy, čo to začalo byť možné, teda od pádu železnej opony. Najmä v posledných rokoch Rakúsko osciluje na vrchných priečkach rebríčka najväčších investoroch u nás. Vzťahy s našimi západnými susedmi sú však výhodné pre obe strany; investície, developerské produkty, kapitálové spoločenstvá na medzinárodnej úrovni – toto všetko znamená pozitívny stimul pre ekonomiku a hospodárstvo krajiny. Situácia je však v súčasnosti neistá a nikto nevie s istotou predpovedať, ako sa bude vyvíjať. Na názor sme sa opýtali Mag. Patricka Sagmeistera, obchodného radcu Rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku.
Tematický park zábavy a oddychu, ktorý bude patriť medzi najväčšie v strednej Európe, pod názvom Krajina legiend má v najbližších rokoch vyrásť v Bojniciach.
Široká rovina, ktorou sa jemne vlní rieka Váh. Akoby príroda chcela vyvážiť jednotvárnosť rozložitej pláne. Takto môže z hľadiska prírodných pomerov pôsobiť územie mesta Šaľa. S jeho menom sa však niekoľko desaťročí spája najmä chemický podnik Duslo, ktorý sa začal budovať už v povojnovom období. Vďaka nemu sa niekdajšia poľnohospodárska obec postupne premenila na priemyselné mesto.
Súčasťou mestom Ružomberok schváleného a pripravovaného projektu priemyselného parku je aj žiadosť o nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ. Predpokladaná výška nákladov na výstavbu celého komplexu v areáli dopravnej spoločnosti na Bystrickej ceste sa pohybuje na úrovni 10 miliónov eur.
