Pri strechách je dôkladný projekt a realizácia s dodržaním správnych technologických postupov nevyhnutnosťou, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k značným škodám nielen na samotnej streche, ale i na ďalších konštrukciách budovy. Bolo to tak aj v prípade strechy nad bazénovou halou základnej školy v Stropkove na východnom Slovensku.
Pri sanácii a zateplení obvodových plášťov sa zvyčajne rieši aj zateplenie či sanácia strechy a hydroizolačný povlak. Ak sa zatepľuje jednoplášťová strecha, treba súčasne riešiť vlhkostný stav v jednotlivých vrstvách strešného plášťa. Dvojplášťovú strechu zasa možno zatepliť dvomi funkčne odlišnými spôsobmi, a to uzatvorením vetracích otvorov a prevetrávanej dutiny so zmenou funkcie dvojplášťovej strechy na jednoplášťovú, prípadne ponechaním vetracích otvorov, čím sa funkcia studenej strechy zachováva. Obidve technológie však majú svoje výhody, svoje úskalia a problémy.
Výskyt porúch plochých striech na dnes už historických nájomných domoch z 19. a začiatku 20. storočia si vyžaduje podrobnú analýzu. V praxi sa ukazuje, že k strešným plášťom z prelomu storočia treba pristupovať komplexne a citlivo už v prípravnej fáze. Necitlivé a technicky chybné riešenia by mohli mať ďalekosiahle dôsledky nielen na priestory umiestnené bezprostredne pod strechou, ale predovšetkým na historický objekt ako celok. Nevhodné riešenie strešnej skladby totiž môže, okrem zatekania do obytných priestorov, naštartovať aj rozličné iné, závažnejšie poruchy a defekty. Ide predovšetkým o narušenie statiky celého domu.
Plochá strecha je trvalou súčasťou architektonicko-konštrukčnej tvorby budov v širokom spektre klimatických oblastí. V prípade novej výstavby podporenej vhodným výberom materiálovej bázy a technického riešenia je funkcia strechy bezproblémová. Pri starších realizáciách plochých striech je veľakrát nutné obnoviť nielen primárnu hydroizolačnú funkciu, ale tiež zlepšiť tepelnotechnické parametre strechy.
Tepelná izolácia plochých i šikmých striech je jednou z problematických častí budovy, preto treba venovať dostatočnú pozornosť návrhu skladby strešného plášťa a pri realizácii vykonať potrebnú kontrolu. Veľké problémy nastávajú, rovnako ako kdekoľvek inde, ak nie je od začiatku jednoznačný zmluvný stav zúčastnených a ak nie je presne stanovená nielen kvalita vykonanej práce a použitý materiál, ale aj celkový efekt a spôsob kontroly dohodnutých parametrov výsledného diela.
Štatistiky hovoria o tom, že na Slovensku je až 92 % chybných striech, pričom 71 % z tohto množstva tvoria poruchové konštrukcie. Potreba riešenia problémov s najviac exponovanými časťami objektov sa preto odráža vo zvyšujúcom sa počte opráv, a to najmä v panelových bytových domoch. Obnova však nemusí zakaždým zodpovedať očakávaniam vlastníkov. Práve naopak, aj napriek tomu, že strecha je nová, môžu sa po realizácii množiť ťažkosti, napríklad s narastajúcou vlhkosťou, vznikom hniloby či tepelných mostov. Príčinu treba často hľadať v nekvalitnom vyhotovení diela.
Na brehu Štrbského plesa už čoskoro otvoria prvý päťhviezdičkový hotel vo Vysokých Tatrách – Grand hotel Kempinski High Tatras. Pozostáva z komplexu budov, ktoré prvotne slúžili ako sanatóriá. Postavili ich v niekoľkých obdobiach a prepojili až sekundárne. Komplex tvorili objekty Jánošík, Kriváň, Hviezdoslav a spojovacia budova. Končistá, ktorú možno vidieť už len na starých pohľadniciach, sa však nezachovala. Pamiatkari z dôvodu jej dezolátneho stavu a nemožnosti záchrany povolili jej asanáciu. Zvyšné budovy sa spoločnosť Kúpele Štrbské Pleso, a. s., rozhodla zrekonštruovať. Súčasťou tohto procesu bolo aj riešenie nového systému zastrešenia a vyhotovenia krytiny v regióne s extrémne náročnými klimatickými pomermi.
Komplexný návrh stabilizácie plochých striech, zohľadňujúci všetky okrajové podmienky je nevyhnutnosťou, o ktorej nás každoročne presviedčajú ďalšie poškodenia striech v dôsledku silových účinkov vetra.
Aj keď sú v súčasnosti na stavbách k dispozícii špeciálne technológie, programové vybavenie so systémami riadenia stavieb, strojové zariadenia a mechanizácia na vysokej technickej úrovni, napriek tomu stále dochádza pri postupe výstavby plochých striech k chybám.
Aj v súčasnosti sa, bohužiaľ, často stretávame s necitlivým návrhom a realizáciou zobytňovania podkrovných priestorov na dnes už historických nájomných bytových domoch z 19. a zo začiatku 20. storočia. Tieto necitlivé a technicky chybné riešenia majú ďalekosiahle dôsledky – nielen na priestory a materiál strešných skladieb, ale predovšetkým na historický objekt ako celok. Nevhodné riešenie rekonštrukcie strešnej skladby môže okrem zatekania do obytných priestorov naštartovať aj celý rad oveľa závažnejších porúch a defektov. Ide najmä o narušenie statiky a spoľahlivosti celého domu.
Asi poznáte tú klasifikáciu plochých striech, do ktorej prenikol čierny humor – podľa nej sa ploché strechy delia na strechy, ktoré pretekajú ihneď, a na strechy, ktoré pretekajú neskôr. Dnes však toto zveličenie nemá opodstatnenie. Navyše, ani poučenejšia verejnosť už s týmto klišé nie celkom súhlasí.
Pri návrhu strešných konštrukcií je veľmi dôležité pristupovať ku každej konštrukcii individuálne a zohľadniť všetky faktory, ktoré vplývajú na jej únosnosť a životnosť. Analýza priebehu havárií konštrukcií ukazuje, že hlavnou príčinou kolapsu konštrukčných prvkov je ľudský faktor. K najväčšiemu počtu chýb dochádza už v priebehu návrhu. Nekvalitná realizácia alebo nesprávny spôsob údržby, prevádzkovania a objektívne príčiny sú zriedkavejšie. Všeobecne však ich kombinácia zapríčiňuje zlyhanie nosných konštrukcií.
V poslednom období sa začali používať technológie, ktoré vo väčšej miere odstraňujú ťažkú prácu na stavbe a premiestňujú ju do špecializovaných výrobných firiem. Drevené priehradové väzníky spájané styčníkovými platničkami s prelisovanými hrotmi patria k často používaným systémom spájania drevených konštrukcií.
