Svetová spotreba energie sa denne zvyšuje a z tohoto dôvodu je nevyhnutné hľadať nové možnosti nahradenia fosílnych palív palivami, ktoré pochádzajú z obnoviteľných zdrojov energie. Jednou z možností je využitie slnečného žiarenia. Slnečné žiarenie možno zachytiť pomocou slnečných kolektorov a ďalej využiť na prípravu teplej vody a podporu vykurovania v budovách.
Využitie slnečnej energie na prípravu teplej vody (TPV) je v našich klimatických podmienkach jedným z najpoužívanejších a zároveň najosvedčenejších spôsobov. Odber teplej vody je v priebehu roka relatívne konštantný a vhodne navrhnuté solárne zariadenie vo veľkej miere kryje potrebu tepla v letnom období, pričom v prechodných obdobiach výrazne pomáha znižovať túto potrebu.
Spolupráca tepelných čerpadiel a termických slnečných kolektorov má, samozrejme, svoje výhody aj nevýhody. Ktoré to sú a čo ukazujú výsledky z praxe?
Pod pojmom sezónna akumulácia tepla si môžeme predstaviť sezónne uskladnenie tepelnej energie zo solárnych kolektorov v období s vyššou intenzitou slnečného žiarenia (letné obdobie) a minimálnou potrebou tepelnej energie na obdobie s vyššími nárokmi na tepelnú energiu počas obdobia s nízkou intenzitou slnečného žiarenia (zimné obdobie).
Energetické hodnotenie systémov na báze obnoviteľných zdrojov energie podlieha metodikám odporúčaných európskych noriem, v ktorých sa výpočet účinnosti odlišuje podľa druhu obnoviteľnej energie. Aké sú možnosti optimalizácie jednotlivých komponentov a parametrov slnečného energetického systému (SES) na prípravu teplej vody v budovách? Pokúsime sa zodpovedať na túto otázku a zároveň sledovať cieľ zvyšovania tepelnej účinnosti SES, a teda aj jeho výkonu, ktorý je podmienkou výraznejších úspor energie a návratnosti systému. Vychádzať budeme z normy STN EN 15316-1 Vykurovacie systémy v budovách. Metóda výpočtu energetických požiadaviek systému a účinností systému.
Slnko je prakticky nevyčerpateľný zdroj energie prístupný počas väčšej časti roka. Využívanie energie slnka prispieva k trvalo udržateľnému spôsobu života a nezaťažuje budúce generácie.
V dnešnom období zatepľovania fasád a výmeny okien v panelových domoch a v súvislosti s postupným znižovaním ich energetickej náročnosti sa príprava teplej vody zaradila na popredné priečky v spotrebe energie. V snahe znížiť energetickú náročnosť prípravy teplej vody sa využitie slnečnej energie javí ako jednoduché a elegantné riešenie tohto problému.
Slnko je prakticky nevyčerpateľný zdroj energie prístupný počas väčšej časti roka. Využívanie energie slnka prispieva k trvalo udržateľnému spôsobu života a nezaťažuje budúce generácie.
Ľudia pristupujú k bývaniu čoraz ekologickejšie. Slovenskí spotrebitelia nehľadia pri výbere vykurovacieho zariadenia už iba na cenu. Čoraz pozornejšie sa zaujímajú o jeho vplyv na životné prostredie. Ľudskú ľahostajnosť k prírode potláčajú v značnej miere aj prísnejšie zákony Európskej únie, ktoré motivujú spotrebiteľov správať sa ekologickejšie. Do popredia sa dostávajú obnoviteľné zdroje energie. Okrem ekologického aspektu lákajú aj úsporami, ktoré s nimi možno dosiahnuť.
Energetická náročnosť budov predstavuje v bilancii potreby a spotreby energetického komplexu v národnom hospodárstve druhý najväčší potenciál úspor. Komplexná energetická náročnosť budov je súhrnom celkových investičných vstupov na zabezpečenie tepelnej ochrany a ročných prevádzkových nárokov jednotlivých energetických systémov budovy počas ich životnosti.
V bytových domoch možno slnečnú energiu na ohrev vody využívať dokonca efektívnejšie ako v rodinných domoch. Najzaujímavejšie výsledky sa dosahujú v bytovkách s menšími solárnymi systémami, ktoré sa využívajú na plný výkon viac hodín počas dňa. Samozrejme, pod podmienkou, že solárny systém je optimálne nadimenzovaný a technická realizácia profesionálne zvládnutá.
Príkladom jednej z najvýhodnejších investícií do slnečných kolektorov je inštalácia tohto zariadenia v bytovom dome v Dudinciach na ulici J. Kráľa 147, ktorý si spravuje Spoločenstvo vlastníkov bytových a nebytových priestorov Jesénius.
Desaťtisícové mesto Tvrdošín sa nachádza v najchladnejšom regióne na Slovensku. Napriek komplikovaným podnebným podmienkam sa tu zrealizovala odvážna výstavba nízkoenergetického bytového domu. Podľa realizátorov projektu by mal slúžiť ako pozitívny príklad pre ďalšiu výstavbu v ľahších podmienkach.
Najväčší solárny systém na Slovensku uviedli do prevádzky v novembri minulého roka v Želiezovciach. Solárne pole zložené z 320 kusov paralelne zapojených kolektorov má plochu takmer 650 m2. Na príklade projektu v Želiezovciach vidieť, že aj na Slovensku sa dajú uskutočniť dobré myšlienky.
Objekty, pri ktorých sa nedbá na zníženú spotrebu energie na prevádzku, štandardne spotrebujú z celkovej energie na prevádzku iba 15 % na prípravu ohriatej vody. Pri nízkoenergetických objektoch môže táto hodnota dosiahnuť 50 % a viac. Vďaka dokonalej izolácii sa ušetrí množstvo tepla na vykurovanie, ktoré by inak uniklo oknami a ďalšími netesnosťami. Ako je to však v prípade prípravy ohriatej vody. Dá sa tu vôbec ešte niečo ušetriť?
