spaľovňa odpadov

Vyše sto ton odpadu z Európy skončilo nelegálne na Liptove. Prípad nezákonnej cezhraničnej prepravy už rieši inšpekcia.

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho výberu zaujímavostí.

Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Koľko kuchynského odpadu ročne vytvárame na Slovensku a ako sa nám ho darí triediť?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne a vyspelým krajinám sa tak pozeráme na chrbát.

Magistrát hlavného mesta má pripomienky k zámeru vybudovania spaľovne odpadu v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft. Uplatnilo si ho v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Spoločnosť Slovnaft plánuje v areáli svojej bratislavskej rafinérie vybudovať centrum na energetické zhodnotenie komunálneho aj priemyselného odpadu. Proti tomuto projektu vznikla petícia, ktorá ministerstvo životného prostredia žiada, aby zámer spaľovne neschválilo.

Nerecyklovateľný odpad je jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie. Teplom z odpadu je možné u nás zásobovať desiatky tisíc bytov. Prečo ho teda nevyužívame?

Zelené strechy nie sú len atraktívnym architektonickým prvkom – sú dôležitou súčasťou klimatickej politiky mesta. Objavujú sa na projektoch rôznych typov, od obytných budov, bánk cez múzeá až po spaľovne. Ktoré európske mesto spustilo revolúciu zelených striech a ktoré realizácie vyvolali ohlasy u odbornej verejnosti aj laikov? Vydajte sa spolu s nami za najzaujímavejšími zelenými strechami.