Článok sa zaoberá diagnostikou železničných betónových a murovaných mostov v zlom stave so zameraním na zistenie ich reálneho stavu a zaťažiteľnosti. Predmetné mosty boli diagnostikované na území Slovenska a Českej republiky. Výsledkom diagnostiky a prepočtov bolo stanovenie optimálneho spôsobu rekonštrukcie, prípadne prestavby.
Ak ste zvedaví, prečo stojí projektovanie a odborné posudky toľko, alebo by ste si iba radi pozreli do vrecka statikovi, tak tento článok je práve pre vás.
Zelené strechy sú vo svete i na Slovensku čoraz obľúbenejšie. Intenzívna strešná zeleň si vyžaduje špecifickú statiku domu a je náročná aj na údržbu. Dnes je však možné založiť si zelenú plochu aj oveľa jednoduchšie. Majitelia takých striech nám prezradili svoje skúsenosti.
Aj keď bytové domy spred `89 v urbánnej štruktúre našich miest prevažujú, na ich vonkajší vzhľad nemajú architekti paradoxne skoro žiaden dosah. Budovy menia svoje farby a štruktúry zdvíhaním rúk na bytových schôdzach, kde sa preferujú krátkozraké, náhodné, finančné alebo dokonca emočné dôvody pred estetickými. O spôsobe rekonštrukcie budov, ktoré patria do urbánnych celkov, sa radia možno len s majstrom murárom. Skúsila som to ako architektka zmeniť, nepodarilo sa.
Štandardom na korozívnu ochranu je v súčasnosti v EÚ zmes zinku a hliníka (Zn + Al), ktorej sme sa v spojení s gabionovými konštrukciami venovali aj v prvej časti článku a teraz pokračujeme s hlavným dôrazom na praktické aspekty ich využitia v cestnom a železničnom stavebníctve.
V priestoroch hotela City Hotel Bratislava sa pod odbornou garanciou prof. Ing. Jozefa Oláha, PhD., zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave konal koncom novembra 2012 už 19. ročník medzinárodného sympózia Strechy 2012. Tak ako predchádzajúce ročníky, aj tento organizovala Stavebná fakulta STU v spolupráci s Cechom strechárov Slovenska.
Rekonštrukcia krovu plavárne RKC EBO Jaslovské Bohunice sa realizovala v roku 2010. Vzhľadom na fakt, že pôvodná nosná konštrukcia vykazovala viditeľné priehyby, objekt bol pred začiatkom rekonštrukcie už niekoľko mesiacov preventívne uzavretý.
Obnova súkromných bytových domov sa od roku 1993 prudko vyvíja a jej obsahom je čoraz širšia škála rekonštrukčných prác. Ak hovoríme o obnove bytového domu, znamená to modernizáciu všetkých prvkov stavby (spoločných častí a spoločných zariadení) použitím modernej technológie, materiálov a systémov, ktoré vyhovujú súčasným požiadavkám s ohľadom na energetickú náročnosť a kvalitu životného prostredia. Teda nie iba výmena starej rúry za rovnakú rúru. Veľmi dobre vieme, že technický stav väčšiny bytových domov bol v čase prevodu do osobného vlastníctva zanedbaný a ťarcha obnovy tak ostala na vlastníkoch.
Práca projektanta oceľových konštrukcií je v súčasnosti už prakticky nepredstaviteľná bez použitia výpočtovej techniky. Statické programy, ktoré sú na našom trhu projektantom k dispozícii, umožňujú rýchlu a interaktívnu prácu pri navrhovaní aj veľmi zložitých priestorových oceľových konštrukcií. Projektant-statik musí v rámci svojho zadania spolupracovať aj s ďalšími špecialistami, od ktorých preberá časť ich výstupov alebo im poskytuje svoje výsledky. Článok uvádza príklady spolupráce statika oceľových konštrukcií a technológa pri tvorbe náročných technologických projektov.
Historický objekt sladovne sa nachádza v centre starobylého mesta Písek. Je umiestnený vo dvore areálu mestskej radnice a prilieha k historickému objektu píseckého hradu na brehu rieky Otavy. Objekt bol vybudovaný v rokoch 1861 až 1866 a svojmu účelu slúžil viac ako 100 rokov. Od premiestnenia sladovníckej výroby do iných objektov v polovici 70. rokov minulého storočia už objekt prakticky neslúžil žiadnemu zmysluplnému účelu. Stav dlhodobého nevyužívania a absencia akejkoľvek údržby sa podpísali na jeho havarijnom stave. V súčasnosti už niekoľko rokov prebieha po etapách rekonštrukcia, ktorá má umožniť nové využitie sladovne ako reprezentatívnych, výstavných a administratívnych priestorov MÚ Písek. V rámci tejto rekonštrukcie bolo nevyhnutné použiť asi 40 ton oceľových konštrukcií, ktorých návrh a realizácia boli vzhľadom na špecifické podmienky historického objektu technicky náročné.
Centrá miest stále patria medzi najžiadanejšie lokality na bývanie. Kam však umiestniť novostavby, keď voľných plôch v centre je máloω Nadstavby! To môže byť jedno z riešení s profitom pre investora aj užívateľa. Nie je však nadstavba ako nadstavba. Niektoré si na strechy nasadzujú len romantizujúce vikiere, iné volia nadstavbu s kompletnou rekonštrukciou. K tým druhým patrí aj nadstavba na Páričkovej ulici v Bratislave. Podľa autora návrhu Ing. arch. Gabriela Brogyányiho „hlavným kritériom pri riešení tejto nadstavby bol cieľ, aby nadstavbou vznikol nový celok – moderný dom. Tak, aby nadstavba nepôsobila len ako nová čapica na starom dome, ale aby nadstavbou vznikol moderný objekt zodpovedajúci dnešným materiálovým možnostiam a technickým poznatkom“.
Nová fasáda je ako kabát – dodáva celej stavbe ten správny výraz. Človek si však dokáže kabát prezliecť pomerne jednoducho. Pri prezliekaní budovy už treba vyhľadať asistenciu skúsenej firmy. Jednou zo spoločností, ktoré sa špecializujú na fasádne úpravy a zatepľovanie objektov, je aj Stawal, s. r. o. O situácii v tomto dnes veľmi populárnom odvetví stavebných činností nám porozprával jej konateľ a jeden z priekopníkov zatepľovania na Slovensku Ing. Jozef Kňažek.
