stavba rodinného domu

Inteligentné domy sú trendom. Môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom viesť spory a môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo proti tomu môžeme urobiť. Ich nárast je vo svete v posledných rokoch enormný a je otázka veľmi blízkej budúcnosti, kedy tento trend výraznejšie zasiahne aj nás. Na západ od nás je v súčasnej dobe až 40% novo budovaných rezidenčných nehnuteľností vybavených určitou formou inteligentného riadenia. U nás je to len približne 3%. Napriek tomu aj u nás zaznamenávame viditeľný rast. Očakávané rozšírenie inteligentných domov u nás ovplyvní mnoho oborov stavebníctva. Pokúsime sa v tomto článku priblížiť, čo môžeme urobiť pre to, aby sme na tento trend boli pripravení a dokázali ho maximálne využiť. Dôležité je najmä vedieť, čo inteligentné domy sú, aká je motivácia zákazníkov pre ich kúpu a čo ich nástup a rozšírenie bude znamenať práve pre váš odbor.

Keď sa pred časom v rámci architektonického festivalu objavil na Václavskom námestí v Prahe vyvolal doslova senzáciu. Emotívna vlna záujmu o projekt Freedomky bola taká mohutná, že sa stal tvorcom trendu. Autori ho predstavili ako alternatívu k súčasnému bývaniu a po úvodnom stotožnení sa ľudí s jeho konceptom vstúpil tento projekt aj na slovenský trh.

Slovné spojenie kompozitná stavba, prípadne kompozitná stavebná konštrukcia, sa používa na označenie stavby, na ktorej realizáciu sa použije kombinácia dvoch (alebo viacerých) odlišných technológií alebo spôsobov výstavby.

Technológia ľahkých konštrukcií je na celom svete jednou z najrozšírenejších metód uplatňovaných v stavebníctve. Na výstavbu veľkej väčšiny budov sa v krajinách Severnej Ameriky, v Škandinávii, na Ďalekom východe a v ďalších regiónoch využívajú ľahké konštrukcie, zväčša drevené. Ľahké konštrukcie z ocele sa prvý raz objavili v Severnej Amerike.

Množstvo spotrebovaného paliva na vykurovanie priamo súvisí s mierou tepelných strát cez obalový plášť budovy. Mieru tepelných strát ovplyvňuje úroveň tepelnej ochrany budovy. Tá je závislá od splnenia požiadaviek normatívnych predpisov pri návrhu a kvality realizácie obalových konštrukcií.

Znižovanie energetickej náročnosti budov patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy v odbore TZB. Výstavba domov v nízkoenergetickom štandarde už pomaly začína byť samozrejmosťou, v budúcnosti nás však čakajú omnoho významnejšie zmeny. Podľa revidovaného znenia smernice 2002/91/ES by všetky novostavby mali mať od roku 2021 takmer nulovú spotrebu energie. V realizácii sú tieto domy ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Aj keď sú princípy ich riešenia už dobre známe, sú nulové domy stále vzácne – po celom svete ich stojí len niekoľko desiatok.

Zelená je „in“ a bude čím ďalej, tým viac. Pasívne domy sú podstatným článkom v zelenej reťazi – výskumy tvrdia, že až 40 percent celkového množstva emisií vytvárajú domácnosti. Slovensko v pasívnom štandarde zaostáva za ostatnými krajinami Európy, ale našťastie sa už aj u nás nájdu ľudia, ktorí to chcú zmeniť – patrí medzi nich napríklad tím z architektonického ateliéru Createrra.

Vo svojej štúdii pre britskú vládu vyzdvihol A. Stern naliehavosť klimatickej ochrany pre stabilitu svetového hospodárstva – do konca 21. storočia treba obmedziť emisie CO2 viac ako o 50 %. Väčším rizikom pre hospodársky rast a blahobyt nie sú náklady na uplatňovanie klimatickej ochrany, ale pretrvávajúca nečinnosť a nárast emisií.

V Rakúsku, Nemecku, Fínsku či USA ich je neúrekom. U nás je situácia iná. Naši investori, väčšinou odchovaní na masívnych tradíciách murovaných domov, sú opatrní, v niektorých prípadoch dokonca skeptickí. A to aj napriek tomu, že montované domy majú svoje výhody.

Stavanie z dreva nabralo vysoké obrátky najmä u našich západných susedov – a treba povedať, že na to majú niekoľko dobrých dôvodov. Aj u nás drevených domov utešene pribúda a je zrejme len otázkou času, kedy tento stavebný materiál ohlási aj na Slovensku návrat vo veľkom štýle. Dá sa pritom predpokladať, že viac než z vlastnej tradície dreveníc budeme čerpať z čerstvých skúseností staviteľov energeticky úsporných domov v západnej a strednej Európe.

Drevená ľudová architektúra bola na území Slovenska obľúbená pre ľahkú dostupnosť a opracovateľnosť dreva ako stavebného materiálu. Stavali sa obytné i hospodárske objekty, ale i kostoly či synagógy.

Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.

Používanie hliny v stavebníctve nie je len módnym výstrelkom. Tento materiál je udomácnený na mnohých miestach Európy a sveta, no jeho tradícia bola v strednej Európe od konca 19. storočia do polovice 20. storočia prerušená.

Stavebná technológia SIPs – structural insulated panels (štruktúrované izolované panely)− je na slovenskom a českom stavebnom trhu novinkou. Táto technológia sa vyvinula v USA, kde sa v roku 1952 prvýkrát použila pri bytovej výstavbe domov. Pri prvých domoch sa tieto panely použili na obvodové steny, vnútorné priečky a strešné plášte. Technológia SIPs dnes zahŕňa celé stavebné odvetvie a napríklad na americkom stavebnom trhu sa podieľa asi 5 %.

Výstavba budov a ich prevádzka patria medzi najväčších spotrebiteľov materiálových a energetických zdrojov a znečisťovateľov životného prostredia. Reakciou na súčasný stav životného prostredia sú ekologické stavby. Zaujímavým riešením, ktoré predstavuje ekologickú výstavbu, prevádzku, likvidáciu a zároveň pohodlné bývanie je výstavba nízkoenergetických a pasívnych domov na báze dreva.