Slovensko je malá, otvorená a proexportne orientovaná ekonomika. O miesto pod slnkom vo vývoze prác do cudziny, kde je tvrdá konkurencia, bojuje aj stavebníctvo. Ako sa mu tam darí, ako mu pomáha rezort diplomacie, ktorý má úlohu koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska? Pozitívom na domácej pôde je, že stúpa počet firiem zo stavebného sektora na Exportnom fóre.
O zaostávaní Slovenska za vyspelými krajinami už hovorí aj naša vlastná Národná banka Slovenska (NBS). „Vplyv pandémie na ekonomiku zvýraznil slabé miesta v kvalite života na Slovensku.“ Táto prvá veta v publikácii NBS s názvom Štrukturálne výzvy 2022 sotva povzbudí. Keď sa však dočítame, že finančná stabilita zostáva na vysokej úrovni, mohli by byť pocity lepšie. Nie sú.
V stavebnom sektore sa prehĺbili poklesy spôsobené pandémiou v roku 2020. Výkony padali v rozhodujúcej zložke, teda v novej výstavbe.
Do konca júla 2021 zverejnilo hospodárske výsledky za účtovný rok 2020 viac ako 231-tisíc nefinančných podnikov. Nikoho azda neprekvapí, že po rokoch rastov im v dramatickom pandemickom roku 2020 tržby klesli o 6,1 % na 185 miliárd eur. A čistý zisk sa prepadol až o 11,3 % pod 6,8 miliardy eur. Najväčšie výpadky obratu hlásilo stavebníctvo a priemysel, hlavne ten automobilový a firmy z iných odvetví naň naviazané.
Naše životné prostredie je čoraz viac zaťažované činnosťou veľkopodnikov, rozsiahlym nadmerným odlesňovaním, plytvaním vodou, znečistením pôdy, vody a ovzdušia. Zásoby fosílnych energetických zdrojov na Zemi sa čoraz viac zmenšujú, dôsledkom čoho dochádza k narastaniu ceny energií. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie môže byť tým najvhodnejším, najhospodárnejším a najdôležitejším dlhodobým riešením pre ľudstvo.
