Účinný spôsob sanácie konštrukcií so zvýšenou vlhkosťou možno navrhnúť iba na základe kvalitného prieskumu objektu a jeho zodpovedného komplexného vyhodnotenia. Prieskumy sú zásadnou podmienkou a súčasne najdôležitejšou fázou celého procesu rozhodovania o spôsobe sanácie. Návrh sanačných opatrení by mal smerovať v prvom rade k odstráneniu príčin vlhnutia muriva a až potom k riešeniu ich dôsledkov. Na návrh optimálnej technológie sanácie objektu treba predovšetkým zistiť príčiny vzniknutých porúch.
Jedným z nežiaducich estetických javov, ktoré sa vyskytujú na stavebných materiáloch, sú vápenné výkvety. Tie sa na častiach stavieb, ktoré pozostávajú z materiálov na báze hydraulicky tuhnúcich spojív, najmä cementu, prejavujú ako biele povlaky, resp. mapy. Ide najmä o povrchy betónov, omietok, škárovacích hmôt a pod. Podobné problémy spôsobujú aj zvyšky uvedených zatvrdnutých hmôt. Keďže na výskyt výkvetov vplýva viacero faktorov, ako napr. teplota prostredia, vlhkosť vzduchu a iné klimatické podmienky, môžu sa tieto estetické chyby objaviť až po realizácii stavby. Ich výskyt nemá zásadný vplyv na životnosť. Napriek tomu, že ide len o estetické chyby, spôsobujú na stavbe nemalé problémy pri jej odovzdávaní alebo počas garančnej lehoty.
Výslednú pevnosť tehlového muriva, a tým aj únosnosť tehlových murovaných prvkov (pilierov a stien) možno zvýšiť voľbou parametrov, ktoré sa na požadovanom zvýšení únosnosti podieľajú relevantným spôsobom. Pri analýze týchto parametrov sa aplikujú postupy novej európskej normy pre navrhovanie murovaných konštrukcií (1).
Areál predajne stavebnín vo Veľkom Mederi má za sebou úctyhodnú históriu. Za posledných desať rokov sa však ľuďom znalým problematiky vybavuje v súvislosti s ním jediné slovo – tehla. Sídli v ňom totiž spoločnosť, ktorá ponúka sortiment z veľkej časti vyrobený z pálenej hliny. Tento prírodný materiál učaroval konateľovi spoločnosti Fabrick SK, s. r. o., Edmundovi Fábiánffymu, ktorý sa zaoberá najmä predajom komponentov na tehlové fasády, dlažby a obklady.
Hlavnou úlohou sanačných prác je vytvoriť suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov, a tým aj primeraný stav mikroklímy vnútorného prostredia. Súhrnne možno sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie, ktoré technologicky predpokladajú čiastočné zásahy do konštrukcií. V žiadnom prípade sa však nedá odstránenie vysokej vlhkosti muriva riešiť jednou úpravou, vždy ide o kombináciu jednotlivých úprav.
Železobetónová stenová konštrukcia zhotovená z filigránových stenových panelov je sendvičová konštrukcia, ktorá pozostáva z dvoch tenkých betónových platní spojených priestorovou zváranou výstužou. Medzera medzi nimi sa vyplní betónom aplikovaným priamo na stavbe. Filigránové steny možno použiť pri viacpodlažných stavbách, priemyselných stavbách alebo pri bytovej výstavbe.
Strecha z pórobetónových dielcov sa môže vybudovať na občianskych budovách i priemyselných objektoch. Skladba a realizácia takejto strechy je však iná ako pri klasickom drevenom krove.
Obvodové steny suterénu, nech sú z akéhokoľvek materiálu, sa z hľadiska ich namáhania podstatne líšia od nadzemných obvodových stien. Táto odlišnosť spočíva hlavne v horizontálnom zaťažení zemným tlakom a v pôsobení vlhkosti, resp. vody. Rôznorodosť využitia pivničných priestorov znamená aj zvýšené nároky aj na kvalitu prostredia. Na splnenie týchto požiadaviek je ideálnym materiálom pálená tehla.
V každodennej praxi, či už v projekcii, alebo priamo na stavbe, sa stretávame s problémom pripojenia rôznych prvkov k nosným konštrukciám – s kotvením. Môžu to byť kotvenia oceľových alebo drevných nosných prvkov, upevnenie zábradlí a iných doplnkov či pripevnenie inštalácií a technológie. Kotevnú techniku využijeme aj pri realizácii kontaktnej izolácie alebo pri napájaní starých a nových murovaných konštrukcií. Kotvenie musí byť v prvom rade spoľahlivé, no pri sériových aplikáciách treba myslieť i na efektívnosť. Upevňovanie do muriva z tehál a pórobetónu má oproti kotveniu v betóne svoje špecifiká, azda nezaškodí povedať si o ňom niečo viac.
Spoločnosť XELLA Slovensko sa, okrem iného, prezentuje na rôznych podujatiach zameraných na stavebníctvo a bývanie. Okrem toho, že predstavuje svoje produkty a svoju činnosť širokej verejnosti, využíva aj možnosť dialógu s odbornou verejnosťou. V tomto roku sa zúčastnila stavebného veľtrhu Coneco, na ktorom získala za svoj produkt – tepelnoizolačnú tvárnicu YTONG LAMBDA – Zlatú plaketu. Druhé ocenenie jej priniesol FOR ARCH.
V mnohých novostavbách, najmä bytových domov, sa príliš neskoro zisťujú nedostatky deliacich konštrukcií, ktoré potom vytvárajú nevhodné podmienky na život. Obyvatelia sa čoraz častejšie sťažujú na šíriaci sa hluk zo susedných miestností. Skôr ako sa pristúpi k návrhu deliacej konštrukcie, treba poznať požiadavky, ktoré na deliacu konštrukciu kladie navrhovaný vnútorný priestor. Vhodný návrh a správna technológia výstavby deliacich priečok zabezpečia splnenie normových, resp. právnych požiadaviek na kvalitu vnútorného prostredia. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o základných požiadavkách a stavebno-konštrukčných možnostiach pri návrhu a realizácii deliacich priečok.
Ďalšiu Zlatú plaketu na veľtrhu CONECO udelili spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže za tepelnoizolačnú tvárnicu Ytong Lambda, konkrétne za „významné zlepšenie tepelnoizolačných vlastností pri nezmenenej pevnosti“.
„Administratívny a bytový komplex v Pécsi je ukážkou jednoduchého využitia tehly. Tehlová fasáda komplexu nie je len výkladnou skriňou slúžiacou na využitie trhového potenciálu. Je znázornením toho, ako blízko majú architekti k tomuto veľmi osobitému materiálu. Použité staré tehly umožňujú budove splynúť s okolím.“ Tak možno opísať víťazný projekt medzinárodnej súťaže Brick Award 2006, ktorý presvedčil o svojich kvalitách odbornú porotu zloženú z osobností architektúry zvučných mien. Tradičné murovacie materiály sa evidentne stále tešia obľube verejnosti aj architektov a to, že sa z nich dá postaviť progresívna architektúra, potvrdzujú mnohé z projektov, ktoré sa na súťaži zúčastnili.
Problematika murovacích prvkov a materiálov nás zaujímala s komplexného hľadiska. Chceli sme zaznamenať, čo sa deje v oblasti ich vývoja a výroby a v neposlednom rade zmapovať aktuálnu úroveň murárskeho remesla na Slovensku.
Je úplne bežné, že oporné steny sa dodatočne povrchovo upravujú torkrétovaním. Pri nesprávnej technológii sa však môžu poškodiť, čo sa prejavuje trhlinami, odpadávaním povrchovej vrstvy, výkvetmi a pod. Práve taký prípad je predmetom tohto príspevku.