tunely

Projekt Norra Länken, na ktorom pracujú slovenskí tunelári zo spoločnosti Skanska, je pokračovaním západného cestného spojenia Essingeleden. Po jeho prepojení s južným spojením Södra Länken sa vytvorí veľký obchvat Štokholmu, ktorý prepojí morské prístavy Värtahamnen a Frihamnen – brány lodnej dopravy do Fínska a Ruska. Po sprevádzkovaní má toto dopravné spojenie odľahčiť pozemnú dopravu v širšom centre Štokholmu až o polovicu. Práce na projekte začali v roku 2007 a dokončenie sa plánuje na rok 2015.

Práve na mesiac jún pripadajú výročia otvorenia dvoch, v súčasnosti najvýznamnejších, tunelov na Slovensku – Sitiny a Braniska. Málokto však o tom vie. Na Slovensku sa vo všeobecnosti spájajú tunely najmä s negatívami, ako je predražovanie či nedodržanie časového plánu. O ich prínosoch, napríklad ušetrení času, životného prostredia a v neposlednom rade ľudských životov, sa nehovorí. Aj preto sa Slovenská tunelárska asociácia (STA) rozhodla v období od 15. júna do 15. júla vyhlásiť Mesiac tunelov, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o týchto stavbách a priniesť viac informácií. Pre laickú verejnosť je v tejto súvislosti pripravená aj atraktívna putovná výstava, ktorá predstaví to NAJ zo slovenského tunelárstva.

Diaľnica Tauern predstavuje najvýznamnejšie spojenie severného a južného Rakúska. Pre osobnú i nákladnú dopravu je to jedna z najdôležitejších­ alpských ciest. Z celkového množstva dvanástich tunelov, ktoré majú spolu dĺžku približne 24 km, je Tauernský tunel s dĺžkou 6,5 km najdlhší a zároveň najznámejší. Je jedným z posledných jednorúrových tunelov. Od septembra 2006 v týchto miestach prebieha výrub druhej tunelovej rúry.

Stavba s európskymi parametrami, cesta I/11 Čadca – obchvat mesta, I. etapa, vizitka 21. storočia, ukážkový príklad kvality v stavebníctve­ na Slovensku. Aj takto nazývajú šesťstometrový tunel Horelica, dominantu a pýchu zároveň. Presne 29. októbra 2004 po slávnostnom otvorení bola v tuneli spustená prevádzka osobnej aj nákladnej dopravy.

Rozsiahle požiare v cestných tuneloch štátov EÚ a Švajčiarska podstatne zmenili požiadavky na osvetlenie tunelov z pohľadu ich bezpečnosti. Základným podnetom na revíziu technických predpisov – RVS (Rakúsko) a RABT (Nemecko), resp. DIN, bolo zosúladenie jednotlivých dokumentov s európskou smernicou č. 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely. Projektantom na Slovensku však v súčasnosti pri spracúvaní projektovej dokumentácie tunelov chýbajú stanovené požiadavky na vyhotovenie a umiestnenie požiarneho núdzového osvetlenia, lebo nie sú súčasťou nijakého predpisu (normy) v SR.

Diaľničný tunel Višňové je zásadným prvkom v riešení dopravnej situácie v Žiline. Pri príležitosti odborného seminára "Žilinský cestný dopravný uzol" to včera v priestoroch žilinského mestského úradu skonštatoval splnomocnenec vlády SR pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Igor Choma.

Požiadavky na hodnoty parametrov osvetlenia tunela závisia od premien denného svetla. Ekonomický spôsob riadenia a regulácie osvetlenia možno dosiahnuť zavedením systému ovládania osvetlenia, ktorý však musí byť nastavený efektívne. Pri plynulom stmievaní merný výkon najčastejšie používaných vysokotlakových sodíkových výbojok klesá, pri stupňovitej regulácii sa zase zapínaním a vypínaním svetelných zdrojov zníži ich životnosť. Jednou z metód hodnotenia stavu vysokotlakových sodíkových výbojok, ich opotrebenia a zaistenia optimálnej životnosti je komplexná diagnostika a monitorovanie ovládania osvetlenia tunela s použitím aplikačného softvéru.

Istanbul s vyše 10 miliónmi obyvateľov je najväčším mestom v Turecku. V európskej časti mesta sa sústredila priemyselná a v ázijskej časti obytná zóna mesta. Narastajúci počet obyvateľov však zvyšuje dopravné zaťaženie v oblasti Bosporského prielivu. Na prepravu cez prieliv môžu obyvatelia mesta použiť prejazd cez jeden z dvoch závesných cestných mostov alebo prevoz trajektom. Dopravné zápchy, tvoriace sa na oboch stranách mostov, sa stali jedným z vážnych spoločenských problémov a majú negatívny vplyv nielen na rozvoj ekonomiky, ale aj na zdravý vývoj mesta. Vzhľadom na túto situáciu sa v Istanbule v roku 2004 začala výstavba jedného z najväčších podzemných infraštruktúrnych projektov na svete (obr. 1). Názov projektu je Bosporské železničné spojenie a projekt realizuje združenie japonskej firmy Taisei Corporation a dvoch tureckých stavebných spoločností Gama a Nurol.