Aj po dvoch desaťročiach modernej tunelovej výstavby na Slovensku je etapizácia výstavby diaľničných tunelov stále aktuálnou témou – najmä vzhľadom na vysokú nákladovú náročnosť tunelovej výstavby. Etapizácia predstavuje stratégiu, pri ktorej sa vybuduje jedna z dvoch tunelových rúr, ktorá slúži dovtedy, kým sa intenzita dopravy nepriblíži kapacite jednej rúry a netreba vybudovať druhú rúru.
Tunel Poľana je súčasťou diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité s celkovou dĺžkou 12,3 km. V zmysle STN 73 7507 bol naprojektovaný ako tunel kategórie 2T – 8,0 s dočasnou obojsmernou premávkou cez pravú tunelovú rúru (JTR) s dvoma núdzovými zálivmi. Ľavá tunelová rúra bola projektovaná ako úniková štôlňa. S tunelom je prepojená troma priečnymi prepojeniami, ktoré budú slúžiť ako únikové cesty.
Najväčší stavebný boom z hľadiska budovania nových úsekov diaľnic, resp. rýchlostných ciest, je v súčasnosti nepochybne v Žilinskom kraji. V okolí mesta Žilina sa aktuálne realizujú dva úseky diaľnice D1, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, a jeden úsek diaľnice D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Práve posledný uvedený je pred svojím „finále“. Investor stavby (NDS, a. s.) a zhotoviteľ zastúpený združením firiem EUROVIA SK, a. s., HOCHTIEF CZ, a.s., a SMS, a. s., budú mať byť na čo hrdí. Celý projekt je financovaný z fondov EÚ.
Tunel Žilina je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Výstavba tunela sa začala v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Razenie tunela sa ukončilo vo februári 2017. V súčasnosti sú práce v štádiu realizácie sekundárneho ostenia.
Pripravovaný tunel Bikoš je súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4 na severnom obchvate Prešova. Tunel je podľa požiadaviek objednávateľa navrhnutý v kategórii 2T 7,5/100 s celkovou dĺžkou 2 309 m (pravá tunelová rúra 1 164,5 m, ľavá tunelová rúra 1 144,5 m).
Ekonomický rozvoj regiónov úzko súvisí s dostupným dopravným prepojením. Preto je vhodné budovať diaľničné prepojenia a tunely aj v menej rozvinutých oblastiach. Jedno z týchto spojení predstavuje aj rýchlostná cesta R2 s horským priechodom a plánovaným tunelom Soroška. Úsek nie je súčasťou transeurópskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hľadiska rozvoja regiónu nevyhnutné.
Budovanie cestnej siete nadradených komunikácií v bratislavskom regióne sa dosiaľ realizovalo s ohľadom na nepriechodnosť masívu Malých Karpát. Najjednoduchšie prepojenie ľavobrežných dopravných koridorov od severozápadu (D2 zo smeru Malacky, Kúty) a severovýchodu (D1 zo smeru Trnava, Pezinok) sa v minulosti vyriešilo prevedením všetkej dopravy na pravý breh Dunaja.
Tunel Višňové sa vďaka svojej dĺžke, dopravnému významu a technickému riešeniu radí medzi najsledovanejšie tunely na Slovensku. Ide o dvojrúrový tunel budovaný v plnom profile s celkovou dĺžkou trasy 7,52 km. Zvolená trasa vedie cez masív pohoria Lúčanskej Malej Fatry dosahujúci výšku 800 až 1 350 m.
Od 12. októbra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 5/2017. Jeho hlavnou témou je tunelová výstavba, predovšetkým v Slovenskej a Českej republike. Samozrejme sa tak venujeme aktuálnemu stavu pri výstavbe tunelov Žilina, Višňové – Dubná skala či Poľana.
V polovici júna bol otvorený nový 15 kilometrový úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile, na ktorom participovala aj spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. ako dodávateľ vystužených a oporných konštrukcií v hlavnej trase, ale aj na prístupových komunikáciách.
Územie navrhovanej rýchlostnej cesty R2 v úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou možno z hľadiska geomorfológie rozdeliť na niekoľko úsekov, pričom územie s tunelom Soroška sa buď dotýka viacerých chránených území, alebo prechádza v ich blízkosti. To do značnej miery ovplyvňuje technológiu razenia a všetky nadväzujúce úkony.
Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité patrí svojím charakterom k najťažším diaľničným úsekom budovaným na území SR. Po jeho dokončení sa stane súčasťou diaľničného ťahu D3 v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvorí s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska. Okrem toho prispeje veľkou mierou k ochrane životného prostredia a zlepší bezpečnosť a dopravnú situáciu v dotknutom regióne.
... tak hodnotí počiatky výstavby tunela Ovčiarsko Ing. Jozef Valko, hlavný stavbyvedúci pri projekte tohto tunela. Nakoniec to nebolo až také náročné, severná tunelová rúra bola prerazená v apríli 2016 a južná v júli tohto roka. Tunel s celkovou dĺžkou 2 367 m by mal byť v plnom profile odovzdaný do užívania koncom roka 2018. Ako to vyzerá s jeho výstavbou v súčasnosti?
Výstavba tunela Žilina bola zahájená v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Projektová a stavebná príprava prebiehala niekoľko mesiacov pred zahájením samotných prác a aj keď sa očakávalo náročné geologické prostredie s razením v nízkom nadloží, žiadna zo zúčastnených strán stavby nepredpokladala komplikácie, s ktorými sa bolo potrebné vyrovnávať v nasledujúcich mesiacoch.
Na jar v roku 2014 sa začali raziace práce na železničnom tuneli de Champel v Ženeve. Tunel je súčasťou projektu novej dvojkoľajovej železničnej trate CEVA, ktorá zabezpečí prepojenie hlavnej ženevskej železničnej stanice Cornavin s pohraničným francúzskym mestom Annemasse. Projekt má celkovú dĺžku 16 km, pričom veľká časť tunelového profilu (106 – 128 m²) sa razí v hustej mestskej zástavbe s nízkym nadložím. Zamestnanci spoločnosti TuCon razia najdlhší úsek etapy projektu s dĺžkou 927 m západne od stanice Gare Eaux Vive smerom k budúcej stanici Hôpital. Projekt má byť odovzdaný do užívania v decembri 2019.
