urbanizmus

Futuristické mesto The Line, ktoré je súčasťou projektu Neom na pobreží Červeného mora, má zmeniť ekonomiku Saudskej Arábie a poslúžiť zároveň ako testovacie prostredie pre revolučné technológie budúcnosti. Ako vyzerá jeho udržateľná vízia?

Do Milána som odchádzal s plánom tráviť čo najviac času vonku vo verejnom priestore. V predošlých článkoch o dvojmesačnom pobyte v Barcelone som písal prevažne o fakte, že Barcelona je viac o verejnom priestore ako o architektúre. Po mesiaci strávenom v Miláne som zistil, že tu platí úplný opak. Miláno je výrazne o architektúre a veľmi málo o verejnom priestore.

Pokiaľ chcete spoznať autentickú Barcelonu, pripravte sa, že budete tráviť čas primárne vonku. Barcelona je totiž viac o verejnom priestore ako o samotnej architektúre.

Nová štúdia zistila, že špeciálne nátery môžu mestám pomôcť znížiť v letných horúčavách teplotu až o 1,5 °C. Testovanie prebehlo prvýkrát v reálnych podmienkach a jeho výsledky ukázali, ako možno rýchlo a lacno bojovať s efektom mestských tepelných ostrovov.

Rozsiahly stavebný projekt, ktorý po sto rokoch čakania konečne dotvorí pôvodnú urbanistickú koncepciu Víťazného námestia, spracuje holandsko-český tandem architektonických štúdií, ktorý si dal za cieľ vytvoriť „demokratickú architektúru“.

Prerod územia s rozlohou 138 ha, ktoré ohraničujú ulice Košická, Prievozská, Hraničná, diaľnica D1 – Prístavný most a Prístavná ulica, sa v Bratislave začal skôr ako výstavba v susednom downtowne. Budúcnosť zóny rieši Mestská urbanistická štúdia zóny Mlynské nivy od Metropolitného inštitútu Bratislavy z roku 2023.

Príjem samospráv na Slovensku z poplatku za rozvoj má stúpajúci trend, je perspektívnym ďalším zdrojom daňových príjmov a úzko súvisí s ich hospodárením. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ SR) vo svojej nedávnej správe z kontroly zameranej práve na tento poplatok v deviatich vybraných mestách a obciach uviedol aj zaujímavé celoštátne výsledky. Poplatok za rozvoj však nie je ukončenOu témou.

Bratislava sa vďaka dlažbe s vlastným dizajnom pridala medzi európske metropoly ako Barcelona, Londýn či Berlín, ktoré taktiež majú svoju dlažbu pre lepšie podčiarknutie identity mesta. Hlavné mesto Slovenska sa postupne zbavuje starého, negustiózneho a väčšinou aj rozbitého asfaltu. Prvá ulica, ktorá zvýšila svojou úroveň vydláždením mestskou dlažbou, je Mýtna pri Slovenskom rozhlase. Touto lokalitou sa ale dláždenie nekončí.

Hlavné mesto Južnej Kórey – Soul, je plné kontrastov. Rušné ulice obchodnej štvrte Myeong-dong, plné módnych značkových obchodov, kaviarní, široké bulváre časti Gangnam. Zdá sa akoby architektúrou a atmosférou ani nepatrili do Ázie.

Výstavba v bratislavskej mestskej časti Petržalka ostáva výzvou aj vyše 30 rokov po zmenách v roku 1989. Aktuálnym trendom je využitie industriálneho dedičstva na polyfunkčné projekty.

Predseda Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie pri Spolku architektov Slovenska Martin Baloga má bohatú prax ako územný plánovač, no venuje sa aj výskumu.

Výstavba olympijských športovísk zmenila život už miliónom obyvateľov na svete. Nie vždy to však malo len priaznivý dopad.