V rámci šetrenia tepelnou energiou sa obytné budovy čoraz častejšie zatepľujú. Pri problematike zateplenia striech sa odporúča znížiť najmä počet rizikových miest, a zabezpečiť tak vzduchotesnosť a vetrotesnosť objektu. Kvalitne zhotovená tepelná izolácia vytvára predpoklad na úsporu energií, a teda aj nákladov. To isté platí pri realizácii difúziu obmedzujúcej vrstvy (parozábrany), zo strany interiéru.
Strešné konštrukcie s komplexnou viacvrstvovou skladbou strechy, zložené z mnohých prvkov, sa vytvárajú takmer výlučne priamo na stavbe. Pri ich realizácii vznikajú rozdiely v rozmeroch, chyby pri napojení a sú potrebné rozličné opravy, ktoré podporujú prenikanie vzduchu a vodných pár do strechy. Preto by každá šikmá strecha mala mať vetranie zabezpečené vzduchovými vrstvami, ktoré sú prostredníctvom otvorov spojené s vonkajším vzduchom pri hornom a dolnom okraji strechy.
Pri realizáciách šikmých striech sa v súčasnosti najčastejšie stretávame s vetranými skladbami strešných plášťov. Účelom vetrania strechy je výmena vzduchu v povalovom priestore medzi dolným plášťom a krytinou (klasická strecha) alebo medzi krytinou a tepelnoizolačnou vrstvou (obytné podkrovie).
