Kým sa my na Slovensku učíme bicyklovať a vytvárať komunity, iné krajiny už riešia inklúziu medzi deťmi a staršími či chorými obyvateľmi, mestské komplexy majú centrá stretávania sa s množstvom pestrofarebných aktivít vo svojej DNA a vertikálne zelené členenie fasád je pre ne tak prirodzené ako dýchanie. A vypľuť žuvačku na chodník? Tam to nikomu ani len nenapadne.
Pre letisko Flughafen Wien v rakúskom hlavnom meste, ktoré intenzívne využívajú aj cestujúci zo Slovenska, rozšírenie znamená novú budovu so 6 nadzemnými podlažiami v cene 420 mil. eur.
Z Bratislavy do Viedne pôjdeme rýchlejšie. Doteraz sa tak nedialo najmä pre krátky a zastaraný úsek medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou s Rakúskom, ktorému chýbala elektrifikácia. Zmení sa to až v roku 2024, vďaka čomu by cesta medzi dvoma hlavnými mestami mala trvať 40 minút.
Pohybovať sa po meste pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou a dostať za to od mesta odmenu? Vo Viedni sa skrátka oplatí nechať auto doma, za šetrenie emisií domáci dostanú voľné vstupy do vybraných kultúrnych inštitúcií alebo na akcie.
Na otázku, v čom je novovznikajúca štvrť Seestadt Aspern tak (ne)unikátna, sme hľadali odpovede u profesionálov, ktorí ju navštívili. A nie raz.
Vďaka práci architektky poznala koncept komunitného bývania, označovaný pojmom Baugruppe, ktorý funguje aj v Rakúsku. Andrea Boroš Leitmann žije spolu s rodinou vo vznikajúcej štvrti Seestadt Aspern.
Potreba väčšieho počtu vzdelávacích zariadení v husto osídlených mestských oblastiach sa môže stať katalyzátorom neobvyklých riešení. Podobne tomu bolo aj v prípade tejto modernej školskej budovy vo Viedni.
Popri strešnej fotovoltike rastie aj agrovoltika, ktorá spája poľnohospodársku produkciu a výrobu energie. Kým u nás je ešte v plienkach, neďaleko za hranicami hlásia len pozitívne skúsenosti.
Prvé teplé dni tohto roku opäť v praxi ukázali význam stromov a zelene v mestských uliciach. Vysoké teploty a sucho však trápia aj stromy. Viedeň preto vyvinula a aplikovala jednoduché zariadenie, ktoré podľa potreby prepustí vodu z ulice priamo k stromu.
Francúzski zákonodarcovia ako prví v Európe prijali legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje kombinovanie poľnohospodárskej produkcie a výroby solárnej energie. Agrovoltické projekty boli v tejto krajine doteraz stavané ako fotovoltické a podporované, ak spĺňali parametre inovatívneho projektu. Môžeme očakávať boom agrovoltiky aj na Slovensku?
Letná vlna horúčav núti firmy aj domácností spoliehať sa na klimatizácie. Tie však znateľne zaťažujú rozvodnú sieť a navyše vypúšťajú prebytočné teplo do rozpálených letných ulíc. Príkladom, ako to robiť inak, je Viedeň, ktorá už 15 rokov prevádzkuje diaľkové chladenie. Investuje doň desiatky miliónov eur a do piatich rokov chce rozšíriť svoju sieť po celom centre.
