vodohospodárske stavby

Úprava Drienického potoka sa realizovala s cieľom zabezpečiť ochranu územia a majetku. Pravidelné povodne pri prívalových zrážkach si tu vyžadovali vysoké náklady na záchranárske práce a odstraňovanie následkov po povodniach.

Vodné dielo Gabčíkovo vyrobí až desatinu z celkovej spotreby energie Slovenska. Za dve dekády svojej prevádzky sa stalo zároveň vyhľadávaným miestom výletníkov, najmä tých na bicykli. Tí, čo sa plavia po Dunaji, majú zas možnosť okúsiť tiesnivý pocit z hĺbky medzi vysokými betónovými stenami plavebných komôr. Tie však po rokoch fungovania potrebovali chytiť druhý dych, čo sa podarilo vďaka sanácii železobetónových konštrukcií.

Realizácia Vodného diela Kolárovo (VDKo) na dolnom Váhu je nevyhnutnou podmienkou splavnenia Váhu v úseku Komárno (sútok s Dunajom) – Hlohovec (rkm 80). Svojím účinkom nahradí vzdutie, ktoré malo zabezpečiť Vodné dielo Nagymaros, pôvodne plánovaná súčasť sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.

Medzi tohtoročnými účastníkmi Grand Prix Architektov sa v kategórii novostavieb objavila malá vodná elektráreň vo Svijanoch. Je zaujímavá nielen svojou nadzemnou časťou, ale aj tým, že je doplnená o rybí priechod, ktorý umožňuje živočíchom prekonať výškový rozdiel hladiny v okolí elektrárne. Novú malú vodnú elektráreň môžete vidieť aj z mosta cez rieku Jizera na ceste medzi Prahou a Trutnovom.

Základným cieľom pri riadení Vodnej elektrárne Gabčíkovo je optimálne využitie hydroenergetického potenciálu rieky Dunaj na pokrytie požiadaviek diagramu hodinového nasadenia výkonov. Súčasne sa musia zabezpečiť všetky ostatné funkcie Vodného diela Gabčíkovo a rešpektované obmedzenia, ktoré vyplývajú z jeho viacúčelovosti a hierarchie dôležitosti plnenia jednotlivých funkcií tak, ako sú stanovené v manipulačnom poriadku. Medzi tieto funkcie patria napríklad bezpečné prepúšťanie veľkých vôd, zaistenie odberov do starého koryta a zabezpečenie medzinárodnej plavby.

V čase získavania elektrickej energie z alternatívnych prírodných zdrojov sú jednou z možností vodné toky. Výnimkou v súčasnosti nie sú rieky Hron a Poprad, ktorých energetický potenciál nie je plnohodnotne využitý. Samozrejme, toto využitie musí byť v súlade so zákonom o ochrane prírody a s požiadavkami ochranárskych združení, správcov tokov a v neposlednom rade so Slovenským rybárskym zväzom. Dôležité je preto pred začatím stavebných prác a vydaním stavebného povolenia zapracovať pripomienky uvedených organizácií v projekte na stavebné povolenie tak, aby pri odsúhlasení realizačnej dokumentácie nenastali rozpory, ktoré by ovplyvnili samotnú realizáciu stavby a v konečnom dôsledku aj sprevádzkovanie diela.

V októbri 2012 si pripomíname 20. výročie prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVGDN). Vzhľadom na platnosť medzinárodnej zmluvy z roku 1977 totiž aj naďalej hovoríme o Sústave VDGN. Treba však uviesť, že maďarská strana v roku 1990 jednostranne úplne pozastavila práce na rozostavanej sústave vodných diel a v dôsledku toho sa zmenila aj koncepcia vodného diela (VD) Gabčíkovo prispôsobením iba na slovenské územie.

Vodné elektrárne (VE) patria medzi významný energetický zdroj v elektrizačnej sústave Slovenska. Využívajú sa najmä na pokrývanie premenlivého zaťaženia, tvoria poruchovú rezervu sústavy a zabezpečujú rovnováhu energetického systému prostredníctvom poskytovania tzv. podporných služieb (PpS). Nasadzovanie vodných elektrární do prevádzky a ich operatívne riadenie počas bežných prietokových pomerov vykonáva energetický dispečing ENEL Slovenské elektrárne, a. s., v Trenčíne.

Rok 2010 ostáva v našej pamäti zapísaný ako rok povodní. Nemajú na tom podiel len médiá, ktoré im venovali obrovskú pozornosť a sprostredkovali širokej verejnosti informácie z postihnutých oblastí vrátane dramatických i tragických osudov. Príčinami, výskytom a priebehom povodní sa zaoberali tímy odborníkov z vedeckovýskumných organizácií, akademickej pôdy a vodohospodárskej praxe, ktorí svoje poznatky a skúsenosti, ale aj výsledky výskumu prezentovali a diskutovali o nich na workshopoch, seminároch a konferenciách s medzinárodnou účasťou.

Cieľom článku je zhrnúť a opísať požiadavky na ochranné systémy v trvalom styku s odpadovou a pitnou vodou, predstaviť výhody minerálnych ochranných systémov, ktoré týmto požiadavkám s technickou rezervou vyhovujú, a preukázať ich dlhodobú odolnosť proti agresívnemu prostrediu odpadových vôd deklarovanú nezávislými štúdiami skúšobných ústavov.

Sedemnásty ročník výstavy vodného hospodárstva, hydroenergetiky, ochrany životného prostredia, komunálnej techniky a rozvoja miest a obcí AQUA sa uskutočnil od 21. do 23. septembra tohto roku na trenčianskom výstavisku. Na tomto svojho druhu najväčšom podujatí na Slovensku, ktoré organizovalo výstavisko EXPO CENTER, a. s., Trenčín, v spolupráci s Trenčianskou vodohospodárskou spoločnosťou, sa predstavili významné firmy zo Slovenska aj zahraničia.

Bez vody niet života. Dnes už túto premisu vnímame nielen z pohľadu biológie, ale aj technického hľadiska, keďže voda je prakticky nevyčerpateľný zdroj ekologicky vyrábanej elektrickej energie. Na zabezpečenie jej dostatočného množstva sa budujú vodné stavby, ktoré ju zadržiavajú nielen ako zdroj pitnej vody a na závlahy, ale aj na priemyselné a energetické využitie. V neposlednom rade majú tieto stavby aj protipovodňový charakter. Vodné stavby sú však v prípade havárie aj potenciálnym nebezpečenstvom.

Záplavy, potopy, povodne. Na Slovensku najčastejšia prírodná katastrofa. Iste, môžeme byť radi, že nemáme hurikány, netrápia nás zemetrasenia a sopky… No voda nie je o nič menej nebezpečná ako všetky ostatné prírodné živly. Tento rok potrápila najmä východné Slovensko, utrpelo však v podstate celé územie. Kým reakcia záchranných zložiek na vzniknutú situáciu bola hodnotená prevažne pozitívne, neutíchajúcu diskusiu vyvolávajú rôzniace sa názory na prevenciu. Otázky regulácie vodných tokov, zadržiavania vody v krajine a nevyspytateľnosti počasia rozdeľujú odborníkov aj verejnosť nie na dva, ba ani tri, ale hneď na niekoľko táborov.

Slovenská a maďarská časť Zemplína je spojená riekou Bodrog, na ktorú na slovenskej strane nadväzujú Latorica a Laborec a na maďarskej strane rieka Tisa, ústiaca do Dunaja. V súčasnosti je využitie týchto riek pre vodnú dopravu výrazne obmedzené a na prevažnej časti slovenskej strany až znemožnené nedostatočnými parametrami riek. Napriek záujmu verejnosti, podnikateľskej sféry a organizácií sa rieky využívajú minimálne. Nedostatočné parametre nedovoľujú rozvinúť kapacitnú a bezpečnú vodnú dopravu a následne nemôže dôjsť k vytvoreniu potrebnej infraštruktúry a aktivít (prístavy, výrobné a obchodné prevádzky, športové a rekreačné zariadenia) nadväzujúcich na vodnú cestu.

Rybie priechody sú objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – vzdúvadle na toku tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii ichtyofauny. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.